Aj keď parlament neschváli vyrovnaný rozpočet, ktorý podľa pravidiel dlhovej brzdy musela pripraviť vláda odborníkov, tento návrh má podľa povereného premiéra Ľudovíta Ódora svoj význam.
Ukazuje totiž, v akom stave sú slovenské verejné financie a aké bolestivé by bolo, keby sme sa v tejto chvíli snažili o vyrovnané hospodárenie.
Pracuje sa na realistickom rozpočte
„V zásade to súvisí s tým, že keď vznikala dlhová brzda, tak dlh bol niekde na úrovni 40 percent HDP, teraz sa to blíži k 60 percent HDP. Bohužiaľ, do tohto stavu nás dostali všetky vlády od roku 2010-11. Dáva to akési vysvedčenie aj tým vládam, ktoré pôsobili v tomto období,“ zdôraznil Ódor.
Na jednotlivých ministerstvách sa v súčasnosti podľa neho pracuje aj na realistickom rozpočte, ktorý nie je postavený na východiskách vyrovnaného rozpočtu. Vo chvíli, keď parlament schváli programové vyhlásenie novej vlády, totiž táto požiadavka prestane platiť a začne sa diskusia o reálnej alternatíve.
„V takom prípade sa nová vláda môže slobodne rozhodnúť o tom, či vôbec a v akej miere pôjde o ozdravenie verejných financií v najbližšom období. A k tomu sme pripravili aj tie tzv. lego kocky, aby si mohli vyberať z jednotlivých opatrení,“ priblížil premiér.
Chvíľu sa môžu spoliehať na provizórium
Ak by nová vláda z rôznych dôvodov nezískala v blízkej budúcnosti dôveru, parlament podľa Ódora aj tak neschváli vyrovnaný rozpočet, ale minimálne prvé mesiace nového roka sa pôjde podľa rozpočtového provizória. Upozornil však, že provizórium sa nedá prevádzkovať celý rok.
„Bázu tvorí rozpočet na tento rok a každý mesiac je z toho jedna dvanástina, čo tie prvé mesiace pravdepodobne nie je až taký problém. Ale na celoročnom horizonte by asi viaceré kapitoly mali problémy, keby museli ísť podľa tohto kľúča,“ dodal premiér.