Kým vo svete podiel fajčiarov klesá, nám naopak stúpa. Úrady to vidia inak

Podľa štatistík OECD za uvedené obdobie sa podiel denných fajčiarov na Slovensku naopak zvýšil na 22,9 percenta, čo je nárast o 0,8 percentuálneho bodu. Stabilnú úroveň si drží len susedné Rakúsko (24,3 percenta), ostatné krajiny zaznamenali v potláčaní tejto závislosti obrovský progres.

Hovoríme o Dánsku, Islande, Holandsku, Novom Zélande, Veľkej Británii, Rusku, Indii, Brazílii či Litve. Vo všetkých týchto krajinách bol pokles podielu denných fajčiarov o viac než 10 percentuálnych bodov. V Nórsku dokonca vyššími daňami až 20 percentuálnych bodov. Čím to je, že Slovensko sa vymyká priemeru?

Percentage of adults who smoke, by country. And the change in rates since 2000. @OECD chart https://t.co/5oroJeBxBU pic.twitter.com/vKgmnwlCbT

— Paul Kirby (@paul1kirby) November 13, 2017

Úrad tvrdí opak

Vedúci Odboru podpory zdravia Úradu verejného zdravotníctva Róbert Ochaba si túto situáciu nedokáže vysvetliť. Úrad tvrdí, že v boji proti fajčeniu Slovensko dosahuje výsledky a podiel fajčiarov u nás klesá. „To môže byť aj štatistická chyba. Každopádne databázy Svetovej zdravotníckej organizácie a iné prieskumy z rokov 2003 dokladujú, že výskyt fajčenia bol (u nás) na oveľa vyššej úrovni ako je tomu dnes,“ tvrdí R. Ochaba.

Úrad tvrdí, že kým pred desiatimi rokmi fajčilo okolo 40 percent populácie na Slovensku, dnes je to 23 až 25 percent. Štatistiky z OECD si tak nevie vysvetliť. Záhadou ale ostáva, prečo OECD zaznamenala pokles podielu fajčiarov vo všetkých krajinách okrem Slovenska.

Jedným z vysvetlení je, že ide o štatistiku denných fajčiarov, v ktorej nie sú zaznamenaní príležitostní fajčiari. Každý deň si krabičku cigariet u nás kupuje až 85 percent slovenských fajčiarov, čo je relatívne vysoké číslo. V Európskej únii si krabičku cigariet kupuje len 70 percent (na druhej strane viac Európanov si cigarety šúľa).

Rast cien cigariet súvisiaci so spotrebnými daňami či odstrašujúce obrázky na obaloch cigariet tak mohol odradiť práve tých, ktorí fajčia len raz za čas. Na tuhých fajčiarov tieto efekty nemali podľa všetkého až taký vplyv, v čom ale nebude len Slovensko výnimkou. To nepriamo potvrdil vlani aj Inštitút finančnej politiky.

Ceny rastú, spotreba klesá mierne

Analytici vypočítali, že priemerná ročná spotreba cigariet na Slovensku v období rokov 2004 až 2015 klesla výrazne menej než by sa očakávalo od značne rastúcej konečnej spotrebiteľskej ceny.

Vo všeobecnosti platí, že dopyt po väčšine produktov a služieb klesá v prípade rastúcej ceny, pretože spotrebitelia môžu daný produkt nahradiť jeho lacnejšou alternatívou, poprípade si ho nemôžu dovoliť. Lenže v prípade tabaku to tak celkom neplatí.

„Spotrebitelia na Slovensku reagujú na vývoj cien cigariet len mierne. To umožňuje obchodníkom zvyšovať ich ceny aj nad rámec zmien daní uvalených na cigarety,“ potvrdili analytici. Efekt sa prejavil na trafikách. Aj v období, kedy sa spotrebná daň z cigariet nezvyšovala, cena cigariet jednoducho stúpala. „V posledných rokoch boli dodávatelia schopní využiť nízku citlivosť spotrebiteľov a zvyšovať ceny, čím dochádzalo k poklesu podielu dane na výslednej cene cigariet,“ potvrdil IFP.

Problém sú deti

Experti ešte v lete upozornili, že kým počet dospelákov-fajčiarov klesá, stúpa naopak počet fajčiacich detí. „Na základných školách fajčí niečo viac ako 9 percent žiakov a na stredných školách je to niekde okolo 24 percent. Veľmi dôležité je rodinné prostredie, postoj rodičov k fajčeniu, postoj rovesníkov,“ povedal riaditeľ Sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva Štefan Laššan.

Potvrdzuje to aj Úrad verejného zdravotníctva. R. Ochaba ale tvrdí, že alarmujúce štatistiky fajčiacich detí už tak celkom neplatia. „U žiakov stredných škôl došlo k stabilizácii na úrovni 23,7 percent. Z pohľadu trendu užívania tabakových výrobkov je možné konštatovať, že zatiaľ čo užívanie tabaku u žiakov stredných škôl dosiahlo vrchol, situácia u žiakov základných škôl je opačná, s rizikom ďalšieho zvyšovania počtu detí, ktoré fajčia cigarety každý deň,“ potvrdil expert. Každý desiaty žiak na strednej škole fajčí denne, v roku 2001 ich podiel bol len 2,9 percenta.

Prieskum s názvom GYTS, organizovaný Centrom pre kontrolu chorôb v USA, zisťoval výskyt fajčenia a užívania tabakových výrobkov medzi mládežou vo veku od 13 do 15 rokov aj na Slovensku. Na základe jeho výsledkov možno poukázať na najdôležitejšie údaje:

• 29,3 percenta respondentov začalo fajčiť pred 10. rokom života,
• 24,3 percenta respondentov v súčasnosti fajčí cigarety,
• 11,7 percenta respondentov fajčí cigary,
• 80,8 percenta respondentov sa pokúšalo prestať fajčiť,
• 68,5 percenta respondentov spomedzi nefajčiarov je doma vystavených účinkom pasívneho fajčenia oproti 90,9 percenta respondentom spomedzi fajčiarov.

Málo striktné obmedzenia

Pokles podielu fajčiarov môžeme pripísať aj legislatíve. Aj keď sa na Slovensku hovorí o