Šestnásť rokov po krachu Lehman Brothers a následnej finančnej kríze sa Európa naďalej snaží vykryť náklady na záchranu bánk, zatiaľ čo Spojené štáty už dávno peniaze získali späť. Európske vlády vykázali straty z podielov v najväčších bankách, uvádza Bloomberg. Príkladom je Commerzbank. Minulý týždeň nemecká vláda predala 4,5-percentný podiel v banke talianskej UniCredit, ponechala si ešte 12-percent.
Táto pozícia siaha do roku 2008, keď Commerzbank ako prvá nemecká banka využila štátny záchranný fond, pričom čerpala 18,2 miliardy eur v dvoch tranžiach. Vrátane výnosov z minulého týždňa, keď UniCredit zaplatila prémiu k aktuálnej trhovej cene, Nemecko získalo späť 13,9 miliardy eur. Napriek tomu, aj pri 10-ročnom maxime ceny akcií Commerzbank, vláda stále eviduje stratu vo výške 2,1 miliardy eur.
Commerzbank sa stabilizovala. Nemecká vláda plánuje v banke znížiť svoj podiel
Táto situácia je v ostrom kontraste s USA. Pod vedením ministra financií Henryho Paulsona americká federálna vláda v októbri 2008 prinútila najväčšie banky prijať štátne peniaze prostredníctvom programu TARP (Troubled Asset Relief Program). Niektoré banky si neskôr požičali ešte viac, no do dvoch rokov boli financie do veľkej miery splatené a vláda v mnohých prípadoch dokonca získala. Keď americké ministerstvo financií v decembri 2010 predalo posledné akcie v Citigroup, oznámilo zisk vo výške 12 miliárd dolárov. „Zabezpečili sme významné zisky pre daňových poplatníkov,“ vyhlásil vtedajší zastupujúci tajomník pre finančnú stabilitu Tim Massad.
V Európe sa najbližšie k zisku dostáva holandská vláda s podielom v ABN AMRO Bank. Štát prevzal banku v decembri 2008 za cenu 21,7 miliardy eur. Od jej návratu na burzu v roku 2015 vláda získala späť takmer 11 miliárd eur vrátane 1,2 miliardy eur z minulého týždňa, čo znížilo štátny podiel na 40,5 percenta. Spolu s dividendami vo výške 6,1 miliardy eur Holandsko získalo približne 17 miliárd eur.
Ďalšie dôležité správy
