Kurkuma, kvitnúca rastlina z čeľade zázvorovitých, je už dlho oceňovaná v ajurvédskej medicíne pre svoje protizápalové vlastnosti a v ázijskej kuchyni pre zemitú chuť a žiarivý odtieň. Ale pre milióny obyvateľov južnej Ázie, ktorí ju zvyčajne konzumujú, môže byť aj smrteľná, upozorňuje The Economist.
Na zvýraznenie farby sa korene rastliny bežne poprašujú chrómanom olovnatým, neurotoxínom, čo je nelegálne. Južná Ázia má tak najvyššiu mieru otravy olovom na svete. Choroby srdca a mozgu, ktoré zapríčiňuje –, na ktoré sú obzvlášť náchylné deti –, spôsobili v roku 2019 v regióne najmenej 1,4 milióna úmrtí. Ekonomické náklady sú ohromujúce; odhaduje sa, že v tom roku otrava olovom znížila produktivitu v južnej Ázii o deväť percent HDP. Bangladéš však ukazuje, že negatívnym dôsledkom sa dá zabrániť.
Na podnet vedcov zo Stanfordovej univerzity a výskumného ústavu Medzinárodného centra pre hnačkové ochorenia (ICDDR) v Bangladéši spustila krajina v roku 2019 celoštátnu kampaň proti falšovaniu kurkumy. O probléme diskutovala v televízii aj premiérka Hasína Vadžídová. Bangladéšske bazáre boli polepené plagátmi, informovali o tom aj miestne médiá.
Podľa novozverejnených údajov tak krajina v priebehu dvoch rokov znížila prevalenciu falšovania kurkumy na svojich trhoch s korením na nulu. To znížilo hladiny olova v krvi bangladéšskych pracovníkov asi o tretinu. V celoštátnom meradle sa vďaka tejto kampani pravdepodobne podarilo zachrániť tisíce životov.
Príklad Bangladéša by mali nasledovať aj ďalšie, kde je otrava olovom bežná. Najnovšie odhady naznačujú, že týmto kovom sa otrávilo ohromujúcich 815 miliónov detí – jedno z troch z celkového počtu detí na svete.
The Economist zdôrazňuje, že napríklad India, ktorej vodca Naréndra Módí vyháňa zahraničných darcov a likviduje každú mimovládnu organizáciu, ktorú považuje za nepriateľskú, sa má veľa čo učiť z otvorenejšieho a pragmatickejšieho prístupu Bangladéša.
Ďalšie dôležité správy
