Kupónová privatizácia je smutným príbehom slovenských ekonomických dejín, zodpovedá však divokej dobe, ktorá po revolúcii panovala. Pre TASR to zhodnotil ekonóm zo Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž (na snímke).
„Kupónová privatizácia sa začala v časoch, kedy jediným investičným produktom bola vkladná knižka,“ okomentoval ekonóm s tým, že väčšina ľudí netušila, čo robia banky, ako vyzerajú akcie, alebo čo je to burza.
Zisk alebo nezisk? Otázka života a smrti slovenského zdravotníctva
„Implementoval sa tu nejaký systém privatizácie podstatnej časti národného majetku v prostredí, ktoré na to nebolo absolútne pripravené,“ myslí si Baláž.
Základnou myšlienkou kupónovej privatizácie bola rýchla transformácia štátnych podnikov na akciové spoločnosti. Ich akcie potom mohli získať obyvatelia za tzv. investičné kupóny. Každý občan nad 18 rokov mal nárok na kupónovú knižku so šekmi na tisíc bodov, za ktoré zaplatil tisíc korún.
Registrácia občanov do prvej vlny kupónovej privatizácie sa začala 1. novembra 1991, teda pred 30 rokmi.
Jeden z najhorších nápadov
Podľa V. Baláža sa s odstupom času ukázalo, že to bol jeden z najhorších možných nápadov, ktoré sa na Slovensku v oblasti ekonomickej politiky realizovali. Bežní ľudia totiž podľa neho nemali peniaze na to, aby si kúpili časti špičkových podnikov cez kupóny. Nemali vedomosti o tom, ako tieto podniky fungujú, nevedeli ich ani riadiť a netušili, akú hodnotu kupóny reálne majú.
Vyústilo to do toho, že kupóny v podobe kupónových knižiek lacno skupovali napríklad finančné skupiny. „Kupónová privatizácia sa vlastne stala základom vzniku rozdelenia majetku a etablovania tých finančných skupín, ktoré vládnu na Slovensku doteraz,“ povedal Baláž.
Volkswagen údajne zvažuje zrušenie až 30-tisíc pracovných miest
„Omnoho lepším spôsobom privatizácie bol ten, keď sa podnik predal kvalitnému zahraničnému investorovi. Ten nielen že podnik nevytuneloval, ale naopak, priniesol tam nové impulzy, nové technológie – a tie sú najdôležitejšie,“ zdôraznil ekonóm a ilustroval to na príklade privatizácie Bratislavských automobilových závodov (BAZ), z ktorých sa stal bratislavský Volkswagen.
Vlajková loď hospodárstva
Závod v súčasnosti považuje ekonóm za vlajkovú loď slovenského hospodárstva, ktorá používa špičkové technológie, zamestnáva tisíce ľudí a je hlavnou firmou, ktorá vyváža slovenskú produkciu do zahraničia.
Ekonóm však dodal, že toto všetko hodnotí s odstupom 30 rokov. V tom čase sa mu myšlienka kupónovej privatizácie pozdávala, považoval to za pokrokový a progresívny nápad. „Dnes po tých 30 rokoch samozrejme vidím, že to boli hlúposti, ale to preto, že som o 30 rokov starší,“ uzavrel Baláž.
