Medzinárodná dönerová federácia so sídlom v Istanbule v júli požiadala Európsku úniu, aby kebabu udelila ochrannú známku, v dôsledku čoho by jeho príprava podliehala prísnym pravidlám. Ak by ich reštaurácie a obchody nedodržali, nebudú svoj produkt môcť označovať názvami „döner“ alebo „döner kebab“.
Nemecko proti tomuto kroku otvorene protestuje, pretože vďaka jeho početnej tureckej menšine sa kebab stal neoddeliteľnou súčasťou tamojšej gastronómie. V krajine je pokrm natoľko populárny, že ho možno považovať za jej neoficiálne národné jedlo. Niektorí etnickí Turci žijúci v Nemecku tvrdia, že práve oni vymysleli populárny döner kebab v žemli, ktorý sa líši od tradičných spôsobov prípravy, na ktoré je Turecko zvyknuté. Tam sa podáva buď v placke, alebo v pite.
Zavedenie nových pravidiel by mohlo ohroziť tisíce nemeckých predajcov kebabu, ktorí by stratili právo používať pôvodný názov, a zároveň poškodiť sektor s ročnými tržbami vo výške sedem miliárd eur. Zvýšenie cien obľúbeného jedla by neprospelo ani nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, a to najmä teraz, keď inflácia ešte stále vyvoláva politické napätie.
Kulinársky patriotizmus nie je novým fenoménom, pripomína Bloomberg. Príkladom je dlhoročný spor medzi Moskvou a Kyjevom o pôvod boršču, ktorý napokon UNESCO uznalo Ukrajine. Číne sa zas nepáči, že Taiwan jej v prípade mnohých obľúbených tradičných jedál nepripisuje dostatočné zásluhy.
Dejiny varenia však ukazujú, že jedlo nepozná hranice. Chute a techniky sa šírili po kontinentoch celé stáročia. Čaj priniesla svetu Čína, zemiaky zas Peru a kryštálový cukor India. V gastronómii dochádza k fúzii kuchýň a myšlienok takmer neustále, a preto podľa Bloombergu možno povedať, že keď človek akýkoľvek recept rozloží na menšie časti, jeho vlastníctvo si nemôže nárokovať žiadna krajina.
Ďalšie dôležité správy
