Štúdiu, za ktorú vláda zaplatila 500-tisíc dolárov (okolo 362-tisíc eur), uverejnil časopis Nature Climate Change. Podľa štúdie biopalivá vyrobené zo zvyškov kukurice uvoľnia v prvých rokoch o sedem percent viac skleníkových plynov ako bežný benzín. V dlhodobom horizonte sú síce podľa štúdie biopalivá lepšie, ale nespĺňajú štandardy stanovené energetickým zákonom z roku 2007, aby mohli byť považované za obnoviteľné palivo.
Závery sú pre vládu fackou. Takzvané celulózové biopalivá už totiž dostali federálnu podporu viac ako miliardu dolárov. (724 miliónov eur). Zhruba polovica celulózových biopalív mala pochádzať z kukuričného odpadu.
Predstavitelia firiem z odvetvia biopalív a vládny úradníci štúdiu okamžite skritizovali a označili ju za chybnú. Podľa nich je v niektorých bodoch príliš zjednodušujúca a niektoré odhady sú podhodnotené.
„Jadro analýzy predstavuje extrémny scenár, ktorý žiadny zodpovedný farmár alebo podnikateľ nikdy neuskutoční, pretože by to zruinovalo tak pôdu, ako aj dlhodobé dodávky surovín. Nemá agronomický alebo podnikateľský zmysel,“ povedal agentúre AP obchodný riaditeľ pre biorafinérie spoločnosti DuPont Jan Koninckx. Firma má tento rok dokončiť závod na produkciu celulózového etanolu z kukuričného odpadu.
Prieskum je prvý, ktorý sa pokúsil vyčísliť, koľko uhlíka sa uvoľní do atmosféry, keď sa steblá, listy a klasy kukurice použijú na výrobu paliva namiesto toho, aby zostali na poli a prirodzene uhlíkom doplnili pôdu.
Vlastná analýza americkej federálnej Agentúry pre životné prostredie (EPA), ktorá predpokladá, že z polí sa odstráni zhruba polovica zvyškov kukurice, zistila, že palivo vyrobené týmto spôsobom splní štandardy energetického zákona. Ak by nespĺňalo kritériá zákona, nezískali by výrobcovia biopaliva dotácie a to by bolo kvôli svojej vysokej cene bez dotácií nepredajné.
