Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel a najvyšší predstavitelia komunistického ostrova sa opäť pokúsili presvedčiť obyvateľov krajiny, že zvýšenie cien je nevyhnutné. Opatrenia vstúpia do platnosti 1. februára.
Kubánska vláda, ktorá dotuje takmer všetky základné tovary a služby, koncom decembra oznámila sériu nepopulárnych krokov vrátane zvýšenia cien palív a verejnej dopravy. Ich cieľom je znížiť deficit, keďže krajina zápasí s vážnou hospodárskou krízou. Kritici však označili plánované opatrenia za inflačné, zle načasované a bez stimulov pre domácu produkciu.
Ostrov s 11 miliónmi obyvateľov zažíva najhoršiu hospodársku krízu od rozpadu sovietskeho bloku v 90. rokoch minulého storočia, v dôsledku pandémie, sprísnenia amerických sankcií a štrukturálnej slabosti.
Podľa oficiálnych odhadov kubánska ekonomika v roku 2023 klesla o dve percentá, pričom inflácia dosiahla 30 percent.
Politickí lídri sa musia pripraviť na celonárodnú diskusiu, keď opatrenia nadobudnú platnosť, povedal prezident na nedávnom zasadnutí Rady ministrov podľa správy, ktorú zverejnila prezidentská kancelária.
Kubánci sú už unavení z rokov nedostatku, vysokých cien a dlhých radov na čerpacích staniciach aj na základné potraviny, ako je chlieb či kuracie mäso. A teraz sa musia pripravovať na ešte väčšie problémy od 1. februára.
Kubánska mena peso tento rok na neformálnom trhu oslabila takmer o päť percent na 285 pesos za dolár, čo ešte viac znížilo kúpnu silu domácností a podporilo infláciu ešte predtým, ako opatrenia nadobudnú účinnosť.
Minister hospodárstva Alejandro Gil uviedol, že plán vlády na opätovné získanie kontroly nad pesom a nelegálnou výmenou na čiernom trhu je v plnom prúde a sľubuje riešenie ešte „tento rok“.