Prvý novembrový utorok sa budú v USA konať prezidentské voľby. Výsledky v mnohých štátoch sú už viac-menej jasné, keďže americká spoločnosť je už niekoľko volebných cyklov rovnomerne rozdelená medzi dve hlavné politické strany - demokratov a republikánov. O všetkom preto rozhodne malá skupina nerozhodnutých siedmich štátov (tzv. swing states), v ktorých sú šance na víťazstvo oboch kandidátov mimoriadne vyrovnané. Kľúčová bude najmä Pensylvánia, uviedol analytik Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Matěj Jungwirth.
Nejednoznačná politická orientácia
„Swing states sú už z definície štáty, ktoré v nedávnej histórii volili kandidátov oboch strán, a preto sú v nich výsledky (predvolebných) prieskumov také tesné,“ ozrejmil Matěj Jungwirth. Hlavným znakom týchto štátov je ich nejednoznačná politická orientácia, ktorá sa však časom môže zmeniť, keď sa jednotlivé štáty začnú prikláňať k „červeným“ republikánom alebo „modrým“ demokratom. Florida napríklad patrila k nerozhodným štátom od 90. rokov až do roku 2020, no v súčasnosti ju môžeme spoľahlivo označiť za „červenú“, keďže jej republikánska základňa sa rozrástla, napísal spravodajský portál al-Džazíra.
K nerozhodným štátom ostro sledovaným tento rok sa radia Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Pensylvánia, Severná Karolína a Wisconsin. „Nedávne prieskumy z kľúčových štátov ukázali, že o výsledku môžu rozhodnúť dokonca desaťtisíce voličov, a aj preto vidíme, že volebné štáby na oboch stranách vyvíjajú takú intenzívnu aktivitu práve tam,“ priblížil Matěj Jungwirth.
Najdôležitejším štátom bude Pensylvánia
Podľa politológa z kanadskej Western University Matthewa J. Leba bude záležať najmä na tom, ktorý z kandidátov dokáže priviesť k volebným urnám viac svojich voličov. „Tu už takmer neexistujú voliči, ktorí by sa rozhodli prejsť od jedného kandidáta k druhému. Mnohí sú však na pomedzí toho, či hlasovať vôbec pôjdu, alebo nie. Zvíťazí preto ten kandidát, ktorý ich dokáže presvedčiť, aby mu odovzdali hlas,“ vysvetlil. „Pokiaľ (demokratka) Kamala Harrisová získa aspoň tri kľúčové štáty, v ktorých v roku 2020 vyhral (americký prezident) Joe Biden - Wisconsin, Michigan a Pensylvániu -, stane sa prezidentkou. Pokiaľ získa tieto tri štáty (republikán) Donald Trump tak ako v roku 2016, stane sa znovu prezidentom on,“ doplnil kanadský politológ.
Analytik AMO tvrdí, že najdôležitejším štátom bude Pensylvánia, ktorá má v zbore voliteľov najvyšší počet delegátov spomedzi týchto siedmich štátov. „Dovolím si tvrdiť, že ten, kto zvíťazí v Pensylvánii, vyhrá aj Biely dom... Nedovolím si ale odhadnúť výsledok,“ vyhlásil Matěj Jungwirth. Podľa jeho slov by Donald Trump k víťazstvu v spomínaných štátoch potreboval presvedčiť voličov, že je to práve on, kto dokáže zastaviť infláciu a zlepšiť stav americkej ekonomiky. Pokiaľ sa mu to nepodarí, mal by byť schopný aspoň odradiť voličov demokratov a nerozhodných voličov od účasti vo voľbách.
Kamala Harrisová zasa potrebuje presvedčiť dostatočný počet stredových voličov, že je kandidátkou s vlastnou platformou a programom a že nepokračuje len v agende Joea Bidena. Pokiaľ však nezmení svoj postoj k vojne v Pásme Gazy a k podpore Izraela, podľa Matěja Jungwirtha by demokrati mohli prísť o Michigan s rozsiahlou arabsko-americkou menšinou.
S hlasmi vo Wisconsine by Kamale Harrisovej mohol pomôcť guvernér štátu Minnesota a jej kandidát na viceprezidenta Tim Walz, ktorý „rezonuje u tamojších voličov“. V Arizone môžu výsledky ovplyvniť súbežné referendá o interrupciách a demokrati dúfajú, že to bude práve v ich prospech, uvádza akademický portál The Conversation.
Analytik však zdôrazňuje, že okrem nerozhodných štátov by sa pozornosť mala venovať aj štátom Nebraska a Maine, kde neplatí zásada „víťaz berie všetko“, a teda kandidát s väčšinou hlasov nezíska aj všetkých voliteľov. Hlasy sa tam rozdeľujú medzi strany, čo môže ovplyvniť celkový výsledok volieb, pokiaľ bude naozaj tesný.
Rozdelené hlasy
Matěj Junwirth tiež uviedol, že nemenej dôležitým je aj nárast trendu nazývaného „split votes“ (rozdelené hlasy), pri ktorom Američania volia kandidáta jednej politickej strany do Bieleho domu, no druhej politickej strany napríklad do Senátu. „Týchto voličov zvyčajne nie je veľa, ale ich počet rastie a môže zamiešať predvolebné odhady, ktoré viac-menej rátajú s konzistentnou straníckou lojalitou naprieč voľbami,“ dodal analytik AMO.
Ďalšie dôležité správy
