Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zistil 1 021 nedostatkov pri kontrole 211 subjektov, ktoré schvaľovali alebo získali nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ. Nechýba medzi nimi porušenie zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní či porušenie zmlúv, na základe ktorých boli dotácie poskytnuté. „Je potrebné analyzovať každé zistenie na úrovni konečného prijímateľa pomoci a posúdiť, či nie je dôsledkom nespoľahlivosti alebo nedostatočnej činnosti orgánov, ktoré zodpovedajú za proces implementácie, financovania a kontroly,“ konštatuje sa v materiáli, ktorý včera NKÚ predložil vláde.

Úrad v minulom roku vykonal 47 kontrolných akcií, ktoré sa okrem prijímateľov dotácie nevyhli ani ministerstvám, implementačným agentúram, samosprávnym krajom, mestám a obciam. Pri niektorých koncových prijímateľoch sa však uspokojil s dotazníkovou formou. „Cieľom tohto procesu bolo, aby sa získali aj informácie, ako vnímajú proces poskytovania finančnej pomoci, či jej prijímatelia, kde sú ešte slabé miesta,“ píše sa v materiáli. Z predvstupového obdobia a programového obdobia 2004-2006 podstúpilo kontrolu 174 subjektov, z nového programovacieho obdobia 2007-2013 preveril NKÚ len 8 subjektov. Vo zvyšných 29 prípadoch z dvoch stoviek previerok sa úrad zameral na hospodárenie s financiami z krajín mimo EÚ či hospodárenie na úrovni obcí.

„Úrad určuje zameranie, výber subjektov, ciele a rozsah kontroly na základe medzinárodne akceptovaných štandardov,“ vysvetlila TRENDU hovorkyňa NKÚ Lenka Nosáľová, prečo sa kontrolóri zamerali prevažne na projekty schválené za minulej vlády. V minulom roku sa malo celé programovacie obdobie 2004-2006 ukončiť a to bol podľa L. Nosáľovej ďalší dôvod, prečo mal úrad ambíciu preveriť čo najviac projektov z tohto obdobia. Pilotné sociálne podniky, ktorým ministerstvo práce prikleplo dotáciu 24 miliónov eur, NKÚ podľa hovorkyne nekontroloval.

Načo pravidlá

Chyby, ktorých sa subjekty pri čerpaní eurofondov v prvom programovacom období dopustili, zahŕňajú neplnenie ukazovateľa úspešnosti projektu, nepreukázanie pôvodu zariadení nadobudnutých z prostriedkov fondov EÚ či čerpanie prostriedkov aj za neodpracované hodiny. NKÚ natrafil aj na projekty, pri ktorých sa kapacita ubytovania penziónu nezvýšila o 140 percent, ako stálo v projekte, ale znížila na 62 percent z pôvodného počtu lôžok. Porušenia zákona o verejnom obstarávaní mali podobu zmlúv, uzatvorených s dodávateľom služby ešte pred termínom vyhlásenia súťaže, zaradenie uchádzačov do verejnej súťaže, hoci si ani nevyžiadali súťažné podklady či obľúbené rozdelenie predmetu zmluvy a tým vyhnutie sa verejnému obstarávaniu. Podľa NKÚ tiež niektoré firmy, ktoré sa prihlásili do verejnej súťaže,  z nej neboli vyradené, hoci nesplnili podmienky účasti.

Kritika úradu patrí aj riadiacim orgánom, keďže pri niektorých projektoch sa hodnotiace komisie neunúvali vysvetliť výrazné rozdiely v hodnotení jednotlivých členov komisie. Pri doplňovaní chýbajúcich dokladov zase uplatňovali nerovný prístup. „A to tým, že jednému žiadateľovi bolo umožnené na základe jeho písomného zdôvodnenia doplniť chýbajúce doklady k žiadosti až deväť dní po stanovenej lehote, no rovnaká možnosť doplnenia dokladov v prípade ich neúplnosti nebola umožnená žiadnemu ďalšiemu žiadateľovi,“ uvádzajú kontrolóri.

Za chyby sa platí

Podľa informácií TRENDU sa podpredseda vlády Dušan Čaplovič posledné týždne pravidelne radí s ministerskými úradníkmi, ktorí majú prideľovanie eurofondov na starosti, ako systémovo odstrániť zistené nedostatky. K žiadnemu riešeniu doteraz nedospeli.

Zistené chyby nie sú len zdvihnutím výstražného prstu zodpovedným inštitúciám a budúcim žiadateľom o dotáciu, ale Slovensko kvôli nim pravdepodobne príde o milióny eur z fondov EÚ. Za programovacie obdobie 2006-2008 spolu 99,2 milióna eur, v aktuálnom období bola zistená chybovosť zatiaľ len v dvoch operačných programoch (Životné prostredie a Regionálny operačný program) na úrovni 54,9-tisíc eur.

Aj keď ministerstvo financií dodnes nepotvrdilo, že realizované projekty únia nepreplatí a zložia sa na ne všetci daňovníci, ministerstvo školstva už začalo v tejto záležitosti konať. Podľa hovorkyne rezortu Dany Špankovej sa vo vzdelávacích projektoch neoprávnene čerpal viac ako jeden milión eur. Niektoré školy boli už v lete minulého roku vyzvané, aby poskytnuté peniaze vrátili. Vo väčšine prípadov sa jedná o rôzne administratívne nedostatky či nejasnosti ohľadom oprávnenosti nákladov.

Martina Strmeňová z agentúry ERPA, ktorá pripravila viacero projektov pre školy na východe Slovenska, tvrdí, že zlyhala Agentúra rezortu školstva pre štrukturálne fondy, ktorá žiadateľom poskytovala nedostatočné informácie a často oneskorene. Informácie o zistených nedostatkoch dostali niektoré školy aj dva roky po realizovaní projektu a nemali tak možnosť chyby odstrániť. „Tak ministerstvo školstva, ako i stanoviská auditných orgánov Európskeho spoločenstva považujú organizáciu čerpania prostriedkov za dostatočne usmernenú a transparentnú,“ tvrdí D. Španková. Väčšina škôl, ktoré podľa ministerstva čerpali eurofondy neoprávnene, však peniaze vymáhané štátom v rozpočte nemá.

Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach by malo vrátiť až 66-tisíc eur. Riaditeľ gymnázia Rudolf Gadomský hovorí, že o oprávnených výčitkách ministerstva sa dá hovoriť len pri polovici tejto sumy. Ak by štát od gymnázia požadoval celú sumu, podľa R. Gadomského je škola pripravená s ministerstvom sa súdiť.

Ilustračné foto na titulke - Photodisc