Asgardia, prvé vesmírne kráľovstvo
Na nízkej orbite sa v týchto chvíľach pohybuje neveľký satelit, ktorý obsahuje stovky GB dát vrátane národnej ústavy, vlajky a ďalších symbolov či vybraných údajov okolo 154-tisíc občanov. Mimovládna organizácia nazývaná Asgardia si jeho vypustením chce vydobyť teritórium a právo na získanie štatútu rovnomenného prvého kráľovstva či krajiny vo vesmíre.
S plánom založiť vo vesmíre kráľovstvo prišiel ruský inžinier a milionár Igor Ashurbeyli, spolupracovali s ním viaceré agentúry venujúce sa kozmonautike.
Naplánované sú už aj prvé asgardianské parlamentné voľby, ktoré sa majú konať v marci 2018. Na oficiálnej stránke kráľovstva „otcovia zakladatelia“ v stručnosti opisujú aj vládny systém, zloženie ministerstiev, fungovanie súdu či národnej banky.
Hoci Asgardia splnila viaceré z požiadaviek, ktoré sú podľa OSN potrebné na uznanie suverénneho štátu, nepredpokladá sa, že by ju súčasné krajiny akceptovali ako nový a rovnocenný národ. Aké právne medzery spochybňujú štatút a tento pokus o vymedzenie hraníc pre novú krajinu, vysvetľujú pre Business Insider ľudia venujúci sa kozmickému právu.
Asgardia, vesmírne kráľovstvo, dočasná vlajka Zdroj: Asgardia
Ťažký život šéfkuchárov
Ak hľadáte profesiu, v ktorej by ste sa mohli rýchlo duševne zosypať, britský portál The Guardian odporúča skúsiť kariéru šéfkuchára. Samozrejme, nie toho, ktorý sa vychvaľuje pred kamerami v televíznej šou, ale toho skutočného, ktorý pracuje v reálnej kuchyni reštaurácie či hotela, má pod sebou desiatky kuchárov a pomocníkov a zodpovedá za bezchybnú kvalitu všetkých zhotovených jedál.
Šéfkuchári, obzvlášť z podnikov, ktoré sa prezentujú ako špičkové, sú pravidelne a dlhodobo vystavovaní stresovým situáciám, ich práca ich často doháňa k úzkosti či depresiám.
Prieskum medzi londýnskymi šéfkuchármi ukázal, že mnohí z nich „nadčasujú“desiatky hodín týždenne, cítia sa preťažení a na zvládnutie zmeny potrebujú užívať lieky proti bolesti či piť alkohol na upokojenie.
Kevin Reynolds pracuje ako šéfkuchár viac ako 20 rokov a tvrdí, že hlavným problémom je jednoznačne prepracovanosť a vyčerpanie spojené s nedostatočným ohodnotením za veľa hodín práce. „To má obrovský vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a môžu z toho vyplývať zdravotné problémy,“ dodáva.
Kuchyne sú hlučné, horúce miesta, kde sú na celý personál vyvíjané silné tlaky a vplývajú naň rôzne stresové situácie a faktory. Čo presne sa deje za kuchynskými dverami, v reportáži bližšie opisuje The Guardian.
Zdroj: SITA / AP
Mozgy géniov
Existovali ľudia, ktorí na veci nahliadali neobyčajným spôsobom a prichádzali s prevratnými myšlienkami. Obyčajní smrteľníci mohli mať pocit, že ich mozgy museli byť výnimočne vyvinuté, mimoriadne veľké, jednoducho nejakým spôsobom iné.
Pre neurovedcov ide o výzvu a mozgy slávnych géniov a mysliteľov radi skúmajú, dávajú do MRI skenerov a fascinovane do nich režú skalpelom, aby zistili všetko, čo sa len zistiť dá.
Svätým grálom ich skúmania je hlavne mozog Alberta Einsteina, ktorý má za sebou zaujímavú posmrtnú púť. Časti z jeho sivej kôry sa nachádzajú na viacerých miestach po svete. Nakrájané „plátky“ z neho si možno obzrieť napríklad v National Museum of Health and Medicine v americkom meste Silver Spring, nejaké kúsky môžete nájsť aj v Londýne.
Samozrejme, nielen Einsteinov orgán si vyžaduje pozornosť vedeckého i laického publika. Portál Big Think priniesol článok o štyroch mozgoch vrátane toho, ktorý nosil v hlave aj Vladimir Iljič Lenin, ktoré sú predmetom horlivého skúmania, čím sa od bežných mozgov líšia. Čo robí génia géniom, na to sa v rozsiahlom článku snaží prísť aj National Geographic.
Plátky z mozgu Alberta Einsteina Zdroj: SITA / AP
Má ich spasiť letisko
Francúzsky cisár Napoleon tam zomrel v roku 1821. Ostrov Svätá Helena so 4 500 obyvateľmi, dokonale ukrytý a stratený niekde v južnom Atlantiku, bol donedávna od zvyšku sveta izolovaný – cesta loďou na tento malý kúsok zeme trvala z Afriky päť dní. Londýn však po rokoch váhania povolil výstavbu miestneho letiska, čo cestovanie skrátilo na šesť hodín letu.
Podľa britských úradov by tam mohlo ročne pristávať 30-tisíc turistov. Síce tam nie sú pláže s bielym pieskom, ale ostrov je rajom pre pešiu turistiku a potápanie. Prirodzene, chváliť sa môže aj bohatou históriou. Okrem iného slúžil napríklad Angličanom ako predsunutá základňa na zachytávanie černošských lodí, ktoré mierili do Ameriky.
Podľa viacerých zasvätených však ide o veľmi optimistický turistický odhad. Od mája 2016 do tohtoročného mája navštívilo ostrov sotva 4-tisíc ľudí.
Prvý komerčný let na ostrov sa uskutočnil tento rok 14. októbra. Letisko je odvtedy otvorené, z Johannesburgu tam však lieta len jeden spoj týždenne a spiatočná letenka stojí viac ako 800 libier. Miestna cestovná kancelária si myslí, že pri takejto cene dajú turisti prednosť radšej Thajsku. Napriek tomu viacerí veria, že nové letisko a turizmus s ním spojený toto miesto zachránia.
Ostrov Svätá Helena Zdroj: SITA / AP
Mučivá púť do Európy
Harun Ahmed je utečenec z Etiópie, ktorý sa rozhodol odísť do Európy v roku 2013 kvôli vysokej nezamestnanosti a miestnej politickej situácii. Než však vôbec dorazil k talianskemu brehu a následne získal azyl v Nemecku, prešiel rukami niekoľkých prevádzačských skupín, ktoré ho mučili a predávali ho ako dobytok.
„V nákladiaku nás bolo 98. Ľudia museli sedieť jeden na druhom a teplo bolo neznesiteľné,“ opísal v článku pre BBC 27-ročný Etiópčan. „V púšti sú ozbrojenci, ktorí vás z ničoho nič zastavia a ukradnú vám všetky veci.“
Ďalej živo opisuje, ako ho spolu s ďalšími migrantmi ukradla skupina gangstrov do Čadu, ako sa s utečencami, ktorí postupne prestávajú vyzerať ako ľudské bytosti, obchoduje, a ako od nich žiadajú tisíce dolárov, ktoré nemajú.
„Nútili nás piť zmes horúcej vody a ropy, aby sme rýchlo zaplatili,“ hovorí. „Mučili nás tým, že nám na hlavu nasadili igelitku, ruky zviazali za chrbtom a hlavou dolu nás hodili do suda s vodou. Mlátili nás oceľovými lanami.“ Po hroznom týraní sa H. Ahmedovi a ďalším utečencom podarilo skontaktovať príbuzných, ktorí ich vykúpili peniazmi, ktoré získali z predaja zvierat, pôdy a všetkého dostupného majetku.
Napriek nepriazni sa cesty do Nemecka nevzdal a do cieľovej krajiny sa dostal, hoci ho medzitým trikrát uniesli a predali. Teraz, keď už však vie, čo púť do Európy prináša, by sa vraj na rovnakú cestu nahovoriť nedal.
Zdroj: SITA / AP
