Skupina 150 ruských chuligánov zaútočila po sobotňajšom zápase na anglických fanúšikov v centre Marseille. Európska futbalová únia (UEFA) prípad okamžite prešetrila a udelila ruskej reprezentácii 150-tisícovú pokutu a podmienečné vylúčenie z turnaja.
Inými slovami, ak sa ruskí fanúšikovia budú opäť aktívne podieľať na násilnostiach, ich futbalisti sa môžu z turnaja baliť domov. Podmienka sa vzťahuje len na udalosti na štadióne, čo je v kompetencii UEFA. Pouličné bitky sa prípadnej diskvalifikácie netýkajú.
„Diskvalifikácia je odložená do konca turnaja. Využitá bude, ak dôjde k ďalšiemu incidentu podobného razenia, a to priamo na štadióne v akomkoľvek zápasu ruského tímu,“ rozhodla UEFA. Najbližšie ich čaká v stredu popoludní Slovensko.
Russian Ultras beating up an England supporter. (Warning: Very Violent) ⚠️ pic.twitter.com/4ORo8fEgJG
— Footy Memes (@FootyMemes) June 12, 2016
Organizovaná partia útočníkov
Vyčíňanie fanúšikov nemožno čiernobielo pripisovať len Rusom, ale to najhoršie majú na svedomí práve oni. Žiadny iný tábor nedal dohromady tak organizovaných, vyzbrojených a brutálnych výtržníkov, ktorí vyzerajú, ako by sa na akciu cielene pripravovali. Opití Angličania alebo Nemci nie sú žiadni amatéri, ale bol v tom rozdiel.
Tvrdý postih voči ruským hooligans má preto svoje opodstatnenie. Podľa prokurátora mesta Marseille Brica Robina boli ruskí fanúšikovia „dobre trénovaní“. Zhlukovali sa do 10-členných skupín a cielene útočili na Angličanov. Nasadili si gumové chrániče na zuby a šatky a zakaždým si vybrali skupinku, rýchlo na ňu zaútočili teleskopickými tyčami a obuškami (reportéri hovoria aj o nožoch). Následne nasadli do pripravených áut a rýchlo odišli preč.
Pod vplyvom alkoholu bola len menšina z nich. Na rozdiel od anglických boli dobre organizovaní a na turnaj pricestovali autami, čím sa vyhli kontrolám na letiskách, cez ktoré v drvivej väčšine prechádzali anglickí fanúšikovia. Pre televíziu BBC ruský športový novinár Ivan Kališnikov povedal, že niektorí futbaloví ultras majú stále mylnú domnienku, že výtržníctvo je brané v Európe a Anglicku ako veľká vec.
„Chceli urobiť dojem,“ dodal. Je podľa novinára na ruských úradoch, aby im vysvetlili, že v Európe už neexistuje konkurencia ruského typu ultras fanúšikov. Tí sa prezentujú krvavým násilím.
Zarážajúca na celom prípade bola reakcia Igora Lebedeva, ktorý je členom výkonného výboru Ruského futbalového zväzu. Ten fanúšikov za násilie ešte pochválil. „Nevidím nič zlé na bitkách fanúšikov. Práve naopak, dobrá práca, chlapci, len tak ďalej,“ napísal. Tento človek je mimochodom poslancom parlamentu za nacionalistickú Liberálnodemokratickú stranu Vladimira Žirinovského. Pre portál life.ru dokonca povedal, že „v deviatich z desiatich prípadov futbaloví fanúšikovia idú na zápas sa pobiť a to je normálne“.
Kto je za ruskými ultras?
Expertom na ruských ultras je reportér Marc Bennetts, ktorý dlhodobo žije a pracuje v Moskve. Pred pár rokmi o nich napísal knihu Football Dynamo: Modern Russia and the People's Game, v ktorej sa okrem iného venuje pomerom a vplyvu oligarchov v ruskom futbale. Podarilo sa mu sledovať zakladateľa takzvanej Flint's Crew. Ide zrejme o prvú a najznámejšiu skupinu ultras, ktorá vznikla na začiatku 90. rokov v Spartaku Moskva.
Jej zakladateľom je Vadim. Kto by očakával holohlavého „nabitého“ chlapíka, bude sklamaný. Vadim má dlhé vlasy, 40 rokov a priznáva, že na ruských ultras mali najväčší vplyv práve anglickí hooligans, ktorých Rusi obdivovali v 80. a 90. rokoch. „Briti a Rusi sú si veľmi podobní. Keď nie sme technicky vo vojne, potrebujeme nejaký druh konfliktu. V Rusku tomu hovoríme vojnuška – malá vojna. Niečo, kde potečie krv,“ povedal v knihe reportérovi.
Najväčší zážitok prežil na Euro 1996, keď domáci Angličania prehrali v semifinále po penaltách s Nemeckom. Po zápase v uliciach vypukli masové nepokoje, ktoré si Vadim kameroval.
Po rokoch sa chváli, že je jedinou osobou, ktorá má nahrávku z pouličných bitiek z pohľadu hooligans. Ide o mimoriadne cennú nahrávku, pretože po návrate domov sa stala inšpiráciou pre formovanie ruského jadra fanúšikov. Mimochodom, v 90. rokoch bolo Rusko v ekonomickej kríze, ktorú sprevádzala vysoká nezamestnanosť. Vadim získal peniaze na cestu na britské ostrovy pomerne ľahko – predal svoj byt.
Divoké 90. roky boli zlatým obdobím pre hooligans - celou krajinou sa začalo šíriť násilie a pouličné boje a práve tieto roky môžeme označiť za nástup moderného chuligánstva, na ktorom potom vyrástli hooligans ruského štýlu. Okrem Flint's Crew ďalšími významnými skupinami na ruskej scéne boli Red Blue Warriors (CSKA Moskva), BWD (Dinamo Moskva) a Nevsky Front (Zenit Petrohrad).
Ruský systém povinnej vojenskej služby znamená, že väčšina z členov ultras majú (na rozdiel od Angličanov) vojenské skúsenosti. Skupiny, ktoré to berú skutočne vážne, dokonca trénujú svojich členov v umení pouličného boja a zrejme až donedávna mali vlastnú verziu fair-play: pri bitkách nie sú povolené nože. Tento princíp v pouličnej bitke proti Angličanom podľa svedkov porušili.
Angličanmi opovrhujú
Ruskí rowdies sú v podstate vojaci alebo bývalí vojaci medzi 25 až 35 rokmi, často s neonacistickou minulosťou, vyškolení na boj muža proti mužovi. „Správajú sa veľmi organizovane ako komando. Tridsať sekúnd útočia, potom sa stiahnu a iniciatívu preberajú ďalší. U Angličanov nič tak štrukturované nebolo,“ hodnotil bitku bezpečnostný analytik Ronan Evain.
Najväčším víťazstvom pre ruských ultras je zhabať súperovi transparenty a vlajky národných farieb. Na sociálnych sieťach si ich dokonca fotili. Boli poliate krvou (možno kečupom), čo prezentovali ako „totálne víťazstvo jadra nad Angličanmi“.
Russian football hooligans posing with bloody English flag. (Though some suggest the blood is ketchup) pic.twitter.com/IGVsy9wWo9
— marc bennetts (@marcbennetts1) June 12, 2016
Pouličný boj mal pre ruských ultras príchuť víťazstva nad učiteľom, ktorého obdivovali. Ruské jadro ale tvrdí, že Angličania zmäkli a biť sa im nechce, čo neuznávajú. Ruskí chuligáni anglickými fanúšikmi opovrhujú, pretože len kričia, hádžu fľaše, ale vyhýbajú sa ostrým stretom.
„Nie sú pre nás vážnymi súpermi. Bol som na Svetovom pohári v roku 2006 a videl som, ako sa správali. Spievali, mávali päsťami a utiekli. Smiešne. V Rusku nič také nie je,“ cituje M. Bennetts jedného člena z ruského jadra.
Keď sa v Rusku dve skupiny fanúšikov stretnú na ulici, súboj končí až vtedy, keď jedna zo strán nehybne leží na zemi alebo utečie. „Rešpektujeme anglickú tradíciu, ale už sa ich nebojíme. Sú slabí v porovnaní s Ruskom, Poľskom, Srbskom a tak ďalej,“ dodal člen ruských ultras Goša.
Členovia ruských ultras tvrdia, že sa neboja toho, že im polícia v zahraničí zoberie pasy. Oveľa väčší problém vidia vo vízovej povinnosti. Rusi totiž potrebujú víza do väčšiny krajín Európskej únie a Francúzsko nie je výnimkou. V prípade, že skončia vo väzení, pri ďalšom pokuse dostať sa do krajiny, im ich úradníci odmietnu vydať. Problémy majú aj s ruskými úradmi, ktoré niektorým hriešnikom zakázali na majstrovstvá vycestovať.
Neonacista Komanča
Polícia zatkla po stretoch s Angličanmi vo Francúzsku 29 fanúšikov z jadra. Bola medzi nimi aj známa postava ruskej hooligans scény Alexander Šprygin. V roku 2007 sa A. Šprygin vďaka priateľstvu s lídrom ruských nacionalistov Vladimirom Žirinovským stal šéfom Zväzu ruských fanúšikov (VOB). Vo svojej funkcii sa stretáva aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nedávno vyvolal pobúrenie, keď vyhlásil, že v tíme Francúzska je zrejme niečo zle, pretože je v ňom príliš veľa „čiernych tvári“.
Tento človek bol koncom 90. rokov známy ako Kamanča, šéf jednej z skupín hooligans Dynama Moskva. Zhlukovali sa okolo neho neonacisti, v roku 1998 sa jeden z jeho kolegov v skupine nechal odfotiť s emblémom divízie SS Totenkopf.
Asi najznámejšia je ale fotografia, na ktorej Kamanča hajluje spolu so spevákom heavymetalovej skupiny Korrozija Metalla Pauk a neznámou polonahou ženou. A. Šprygin to vysvetlil tým, že na fotke z roku 2002 nehajluje, má len zdvihnutú ruku. „A to, že je tam polonahá dievča? No, lepšie ako keby to bol chlapec,“vysvetľoval.
A. Šprygin sa na futbalový turnaj vo Francúzsku dostal oficiálnou cestou. Bol akreditovaný ako člen oficiálnej ruskej reprezentácie, čo naznačuje úzke prepojenie ruských politikov a krajne pravicovej scény. Táto skutočnosť je podľa občianskeho združenia Futbal proti rasizmu v Európe (FARE) znepokojujúca predovšetkým s ohľadom na blížiace sa majstrovstvá sveta, ktoré v roku 2018 hosťuje práve Rusko. Ruský neonacista totiž figuruje medzi usporiadateľovi turnaja. V uplynulých mesiacoch povedal, že pevne dúfa, že všetci ruskí reprezentanti budú Slovania.
Kde sa vzalo násilie?
Násilie podľa reportéra M. Bennetts má u ruských hooligans tradíciu ešte z čias Sovietskeho zväzu. Hlavne počas zimných mesiacov, keď sa mladí chlapci nudili, organizovali bitky. Šlo o takzvané bitky Stenka na Stenku (stena proti stene), pri ktorých sa na poli alebo ulici stretli mladíci zo susedných dedín.
Každý tím mal svoje farby a dedinčania sa mlátili dovtedy, kým jedna zo strán nezutekala. V 50. rokoch minulého storočia sa úrady snažili tieto násilnosti zakázať, ale v istej obmene pretrvali do dnešných dní. „Futbalové chuligánstvo jednoducho nahradilo stenku na stenku,“ povedal v knihe Vadim.
Rastúcu silu futbalových ultras si všimol aj Kremeľ. Donútili ho k tomu demonštrácie, ktoré sa počas Oranžovej revolúcie odohrali na Ukrajine. Prezident Vladimir Putin sa obával, že hooligans by sa mohli postaviť proti vláde. V roku 2006 preto nasadil do skupín CSKA a Spartaku Moskva svojich ľudí z mládežníckeho združenia Naši.
Hnutie si kladie za cieľ rozvoj takzvanej suverénne riadenej demokracie presadzovanej V. Putinom, ktorá sa snaží aspoň formálne bojovať proti korupcii. Vtedajší šéf hnutia Naši Vasilij Jakemenko sa pochválil, že v prípade akýchkoľvek demonštrácii v štýle Ukrajiny dokáže privolať tisíce ultras a demonštrantov rozohnať.
Násilie, ktoré ruské jadro fanúšikov prezentovalo po sobotňajšom zápase, je v krajine hlboko vžité. Nepomáha k tomu ani napätie a sankcie Západu kvôli anexii Krymu. To, čo povedal ruský futbalový funkcionár Igor Lebedev, že v násilí nevidí nič zlé, je len vrcholom ľadovca. Ultras podľa neho bránili vyššie hodnoty - bránili česť Ruska, ktoré je v dôsledku ropnej krízy a sankcií v ekonomickej kríze a čelí informačnej vojne.
Minister športu Vitalij Mutko dokonca povedal, že by bol šťastný, ak by sa mohol pripojiť k násilnostiam. Keď zistil, že násilie bolo natoľko vážne, že ho vyšetruje UEFA, povedal, že fanúšikovia krajinu zahanbili.
„Naši fanúšikovia v Marseille sú kópiou ruskej zahraničnej politiky,“ okomentoval situáciu pre agentúru Reuters ruský ekonóm Sergej Medvedev. Mentalitu hooligans opísal svojsky: „Nevyhráme šampionát, ale poďme aspoň ukázať statočnú tvár, zbiť pár ľudí, aby o nás celý svet hovoril“.
Vidíme sa o dva roky na šampionáte v Rusku...