Január 2009. Na Slovensku sa míňajú prvé eurá. No motoristi zúfalo hľadajú funkčnú čerpaciu stanicu, kde kúpia benzín na cestu zo silvestrovských osláv v horských chatách.
Hneď po novoročnom fláme sa hodiny čaká na taxikára, ktorý by sa nebál pokuty za taxameter. K tomu rady v obchodoch, ktoré nemajú problém s novou menou, no boja sa odvážiť hrudu syra či vrecko cibule.
Katastrofický scenár, že po prestavení váh či čerpadiel na novú menu by ich nemal kto ociachovať ako legálne meradlá, teoreticky hrozil do minulého štvrtka. Nebolo vylúčené, že za aktuálneho legislatívneho stavu by sa cez noc zo Silvestra na Nový rok stali z použiteľných meracích zariadení nepoužiteľné. Čo by paralyzovalo niektorých maloobchodníkov a poskytovateľov služieb.
Technický problém sa – zdá sa – podarilo vyriešiť novelou zákona, ktorý overovanie meradiel upravuje. No popritom vyplával na povrch spor dvoch záujmových skupín, ktoré si nechcú nechať ujsť zaujímavý biznis, ktorý prechod na euro prináša len raz za život.
O čo ide
Obsadenie: na jednej strane štátny Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS), v opačnom rohu nezisková organizácia Slovenská legálna metrológia. Cena pre víťaza: výnosný monopol na právne overovanie meradiel. Rádovo za milióny eur.
Postava v pozadí: Dušan Podhorský. Bývalý šéf štátneho úradu a otec-zakladateľ neziskovky, ktorá sa od materskej inštitúcie oddelila a odniesla si zaujímavý biznis. Ktorý v čase veľkého menového tresku môže byť finančne ešte zaujímavejší.
Podstata europroblému: na novú menu treba prestaviť množstvo meracích zariadení, ktoré zároveň zobrazujú cenu. Možno ich nájsť na obchodných váhach, výdajných stojanoch pohonných látok a taxametroch.
Pri prestavovaní sa väčšinou nedá vyhnúť zásahu do meradla. A s porušenou overovacou značkou riskujú obchodníci pokutu. Čo znamená nutnosť zavolať pracovníkov Slovenskej legálnej metrológie a nechať zariadenie preplombovať.
Navyše ich zneistilo, že pri štandardných metódach nestihnú metrológovia v krátkom čase skontrolovať všetky merače prestavené na euro. Kapacity neziskovky sú rozvrhnuté na postupné overovanie počas celej dvojročnej zákonnej lehoty pri všetkých typoch meradiel.
„Akékoľvek nárazové overenie by bolo technicky neuskutočniteľné,“ potvrdil ešte minulú stredu riaditeľ Slovenskej legálnej metrológie Jaromír Markovič.
O deň neskôr mal po probléme. Všetko bolo inak. Parlament schválil pozmeňujúci návrh poslanca Smeru-SD Petra Pelegriniho k zákonu o poplatkoch za udržiavanie patentov.
Prílepok k nesúvisiacej norme naznačuje, že novelizácia zákona o metrológii bola šitá horúcou ihlou a na jedno použitie – pre euro. Iniciatíva zaviedla potrebnú novinku: systém skrátených kontrol. Teda možnosť spoľahnúť sa na servisné organizácie, ktoré prestavujú meradlá na euro, a nechať ich plomby v platnosti, kým ich v rámci pravidelného overovania nenahradia riadne metrologické plomby.
Systém podľa vzoru Francúzska navrhla sama Slovenská legálna metrológia. Lenže štátni metrológovia prelobovali ešte jednu zmenu. Aby skrátenými skúškami parlament poveril iba Slovenský metrologický ústav. Kompetencie, ktoré si neziskovka kedysi odniesla, sa vrátili do čisto štátnych rúk.
Bez kontroly
Prečo vlastne Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR presadil vstup štátneho ústavu do celého procesu? Nemôže sa spoľahnúť na to, že Slovenská legálna metrológia plní úlohu, ktorá je podľa zákona verejný záujem, hovorí vedúca služobného úradu ÚNMS Zuzana Oprchalová.
Nehovorí o tom, či neziskovka dokáže overovať meradlá. Skôr spomína, že o svojej činnosti neposkytuje dosť informácií.
Pritom by štát mal byť schopný práve prostredníctvom Z. Oprchalovej ako členky dozornej rady dohliadať na plnenie úloh neziskovky. Ako hovorí, bránia jej v tom stanovy organizácie.
Do papierov môže len nazerať a relevantné informácie z nich nevytiahne. „Aby som ich mohla dať pozrieť kolegovi ekonómovi alebo predložiť otázky správnej rade, musím získať súhlas dozornej rady ako kolektívneho orgánu. V nej ma vždy prehlasujú,“ opisuje prax.
Nevraživá atmosféra medzi ÚNMS ako ústredným orgánom štátnej správy a neštátnymi metrológmi sa ťahá vyše roka – od zmeny vedenia úradu. To nové od nástupu netajilo, že sa mu organizácia legálnej metrológie nepáči.
Práve pre chýbajúci dosah štátu. Argumentuje zvyklosťami v iných európskych krajinách, kde v prevažnej väčšine pretrváva právne overovanie meradiel v štátnych rukách. A naznačuje, že štát stratil vplyv priľahko a cielene.
Odštátnenie
Úrad pre normalizáciu postupne založil Slovenský metrologický ústav a Slovenskú legálnu metrológiu ako príspevkové organizácie vo svojej gescii. Za minulej vlády sa zrodila myšlienka vyčleniť organizáciu zo štátnych rúk. „Bola na to predurčená, keďže ešte ako príspevková organizácia mala v posledných rokoch príspevok nula,“ pripomína J. Markovič.
Zmenou z príspevkovej organizácie sa Slovenská legálna metrológia zaradila do radu transformovaných subjektov, ktoré bývalá vláda v rámci plánu zužovania vysunula z verejnej správy. S nie malým zaručeným biznisom sa vysunuli i aktíva za vyše 2,6 milióna eur.
Išlo o pozemky a budovy v Bratislave a ďalších štyroch veľkých mestách, kde pôsobí, ako aj o laboratóriá a rôzne zariadenia na overovanie meradiel. Tento štartovací kapitál dnes štátni metrológovia považujú za výhodu, ktorá dáva neziskovke výnimočné postavenie na trhu.
Navyše je pre overovanie – napríklad práve čo sa týka váh, čerpačiek a taxametrov – určenou organizáciou zo zákona. Táto činnosť tvorila vlani takmer 60 percent z vyše 3,1 milióna eur výnosov Slovenskej legálnej metrológie.
Práve tieto peniaze môžu byť podľa J. Markoviča dôvod záujmu štátu o silnejší vplyv. Snahy doteraz blokoval spomínanými stanovami i priamo cez D. Podhorského.
Ten síce odišiel zo štátneho úradu, no stále pôsobí ako člen správnej rady Slovenskej legálnej metrológie. Úrad pre normalizáciu ho nevie nahradiť vlastným človekom. Podľa právneho stanoviska neziskovky mu stále plynie funkčné obdobie, hoci už nezastupuje niekdajšiu materskú inštitúciu.
Konkurencia zo zákona
Celý spor nie je zvlášť hlučný. Okrem naťahovania o práva zakladateľa sa prejavuje sporadickými nepriamymi útokmi v médiách.
„Neštátne organizácie nedávajú záruku dostatočnej kontroly prechodu na euro,“ pokúsil sa v nedávnom verejnom vyjadrení argumentovať generálny riaditeľ štátnych metrológov Stanislav Ďuriš. To má byť dôvod, prečo presunúť plombovačky na jeho dcérsku organizáciu – Slovenský metrologický ústav.
Ten sa doteraz venoval skôr školeniu pracovníkov v overovaní meradiel či v kalibrácii zariadení v priemysle, no aj vedeckej činnosti. Ešte než sa pokútne novelizovala legislatíva, vznikali otázky o schopnosti ústavu vykonať kontroly pri prechode na euro.
Slovenský metrologický ústav podľa S. Ďuriša investoval do nákupu potrebných zariadení a školenia ľudí a dokáže skúšky vykonať v plnej miere. Hoci i za externej asistencie zo súkromnej sféry.
Foto - Maňo Štrauch
