V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, kto by mal uhradiť vysoké náklady spojené s energetickou krízou. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 8. septembra 2022 a pondelkom 12. septembra 2022 celkovo 54 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Pozrite si výsledky ankety a odpovede:
46 % Väčšinou štát. Je jeho povinnosť zabrániť cenovým šokom
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Dostávame sa do situácie, kedy sa nedá hovoriť len o pomoci najslabším, podpora by mala byť širšia. Riešenie, ako zabrániť cenovým šokom, musí prísť jednak na európskej a následne na národnej úrovni.
Karol Ponesz, country manager Slovakia, Mattoni 1873
V prvom rade by to mali byť spoločnosti, ktoré majú nečakane vysoké zisky. Sú spoločnosti, ktoré ťažia z vysokých trhových cien, pričom ich náklady v rámci výroby energií sa výrazne nezvýšili. Hlavne takéto spoločnosti by mali byť solidárne pri vytváraní zdrojov na pomoc domácnostiam a spotrebiteľom.
Peter Michajlov, konateľ a výkonný riaditeľ , SIMPLEA FINANCIAL SERVICES, s.r.o., Bratislava
Úlohou štátu je zaistiť, aby fungovali princípy a pravidlá voľného trhu. Z toho ale zároveň vyplýva, že pokiaľ pravidlá voľného trhu v nejakom segmente nefungujú, je to opäť štát, ktorý musí bez zbytočného odkladu a váhania, zasiahnuť... V oblasti cien energií, hlavne energie elektrickej, voľný trh prestal plniť svoju rolu. Elektrickej energie dokážeme vyrobiť výrazne viac, ako sami potrebujeme, jej cenu však určuje šokové správanie sa trhu v nadväznosti na komoditu úplne inú – zemný plyn. Rola štátu je v tomto prípade viac ako nutná.
Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit
To ako sa situácia na trhu s energiami vyvíja od roku 2021 je z pohľadu firiem spôsobené externými vplyvmi. Či už budeme hovoriť o stratégii, zámeroch alebo ohrozeniach. Preto aj riešenie tejto kritickej situácie musí prísť “zvonku”, a teda od vlády SR resp. od orgánov EÚ. Firmy môžu byť v tomto procese len nápomocné či kooperatívne, napr. svojou aktívnou účasťou v programoch modernizácie energetického hospodárstva.
Andrej Viceník, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ Divízie firemného bankovníctva, VÚB
Štát, samozrejme, nemá všetko zaplatiť. Ale má pomôcť tým, čo na to nemajú. Stále, naivne, očakávam pragmatický prístup, šetrenie a hľadanie alternatív, namiesto strašenia a hľadania vinníkov.
Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Práve v kľúčových a mimoriadnych chvíľach je potrebné viac ako kedykoľvek predtým, aby sa štát zaručil za to, že pomôže najmä sociálne slabším. Ľudia potrebujú mať recipročný pocit, že odvádzajú nemalé dane a odvody, za ktoré očakávajú pomoc od štátu práve keď je to nevyhnutné.
Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora
Náš štát, ale nielen ten. Najväčší podiel viny nesie superštát – úradníctvo EÚ.
Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T, s.r.o., Žilina - Považský Chlmec
Náklady by mali byť uhradené zo zdrojov dodatočnej dane z neprimeraného zisku firiem profitujúcich na zdražení plynu a produktov z ropy.
Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum
Krízová situácia si vyžaduje netradičné riešenia. Pomoc od štátu v tejto situácii je nevyhnutná. V prípade nesposkytnutia pomoci, by sa mnohé spoločnosti, verejný sektor, ale najmä obyvatelia dostali do ťažko riešiteľných situácii. Pomoc ale musí byť rýchla a kontrolovateľná. To však neznamená prebyrokratizovaná.
Miroslav Očenáš, CEO & Founder, Kvety.sk
Ak je výrobná cena rovnaká a napriek tomu trhoví špekulanti vyženú cenu viac ako desaťnásobne, potom asi nie je systém nastavený správne a určovanie ceny sa musí upraviť. Iinak to ohrozuje všetkých na úkor pár špekulantov, ktorí zarábajú rozprávkovo...
Anna Hudáková, business & HR consultant
Branislav Rentka, CEO, m:zone, s.r.o., Vráble
Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak
Ján Majerský, managing director, Proma
Jana Venhartová, riaditeľka, Potravinárska komora Slovenska
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions, a.s.
Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt
Marek Polic, garant projektov, KROS a.s.
Martin Krištoff, finančný analytik , HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.,s.r.o., Bratislava
Richard Lady, Co-owner a Managing director, JAS Plastik-Automotive a JP Auto
25 % Väčšinou spotrebitelia, iba najzraniteľnejším by mal pomôcť štát
Marián Búlik, finančný analytik, OVB Allfinanz Slovensko
Zvýšenie cien je užitočným, aj keď pochopiteľne nepríjemným impulzom, aby sa ľudia pozreli na svoje výdavky a zredukovali ich. Zo skúsenosti sa v každom rodinnom rozpočte nájde priestor na úspory. Napríklad pri konsolidácii viacerých úverov do jedného s nízkou sadzbou. Odporúčam poradiť sa s odborníkom na financie.
Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
Verím, dúfam a prajem si, aby EÚ v oblasti fosílnych palív a ich cien postupovala jednotne navonok aj dovnútra.
Robert Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Trh určuje podľa dopytu cenu produktov, ktorú zaplatí kupujúci. Momentálne je však trh s energiami pokryvený a to nielen vojnou na Ukrajine a Putinovým manipulovaním cez množstvo dodávok plynu do EÚ, ale aj vnútorným nastavením cenotvorby v rámci EÚ. V takýchto chvílach by mal štát krátkodobo zasiahnuť s upravením pravidiel, aby odmedzil cenové šoky (napr. zastropovaním cien energií lacných výrob ako je jadro, voda, obnoviteľné zdroje ) a časť neprimeraných ziskov energetických spoločností použil na podporu najviac postihnutých skupín. Zároveň však zastropovanie cien energií by malo byť jasne definované a na konkrétne časové odbobie.
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Sú príjmové skupiny obyvateľstva, ktoré si zvýšenie môžu finančné dovoliť. Ľudia sa naučia možno viac šetriť, mnohokrát kúrime na 23 stupňov a zároveň otvárame okná, aby sme vyvetrali, alebo necháme kúrenie ísť po celý deň, hoci na 10 hodín odídeme do práce a byty a domy prekurujeme po celý deň.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Prežili sme horšie veci. Myslím si, že pomáhať externe by sa malo iba tým najzraniteľnejším, ktorí sa môžu nachádzať v tzv. kruhu chudoby, z ktorého sa nevedia dostať.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies, a.s., Bratislava
Nemôžeme očakávať, že štát vyrieši všetky problémy. Žial, nemá na to prostriedky ani kapacitu. Štát by sa mal zamerať predovšetkým na to, aby nevytváral nové problémy a pomohol tým najzraniteľnejším.
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Máme veľa príležitostí na úsporu energií, ktoré sme doteraz pre ich nízke ceny ignorovali.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Ľudia sa často správajú veľmi iracionálne. Homo ecomomicus je teda asi rovnako reálny ako yety. Toto je možno historická lekcia, na základe ktorej by sme mohli všetci zmúdrieť. Ale asi som naivný optimista.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen, s.r.o., Bratislava
Ideálne, ak by finančne prispela Ruská federácia ako trest za vojenskú avantúru.
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Michal Rybárik, predseda, Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta, a. s., Bratislava
17 % Neviem/Nevyjadrujem sa/Iné
Roman Kučák, CEO & co-founder, Anodius
Ten, kto ich spôsobil a profituje na nich. Štát by dodatočne zdaniť tieto subjekty a získané prostriedky vrátiť najviac postihnutému obyvateľstvu.
Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Problém nestojí tak, že KTO to uhradí. Nech to uhradí hocikto, klesne životná úroveň občanov a konkurencieschopnosť ekonomiky (okrem toho, štát nič nemá - ak niečo teraz uhradí, aj tak si to vezme naspäť cez dane či infláciu). Treba odstrániť príčiny (green deal, emisné povolenky, nezmyselnú sankčnú politiku) a nie lamentovať nad následkami.
Tomáš Lysina, partner, Lysina-Roško & Partners
Rastúce náklady na energie pocítia čoskoro všetci, či už ide o samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnancov. Pomoc štátu bude jednoznačne potrebná pre všetky skupiny obyvateľov.
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Nerozumiem otázke. Čo sú “náklady spojené s energetickou krízou” ? Férovú trhovú cenu produktu má, samozrejme, zaplatiť spotrebiteľ. Štát má zabrániť zlyhaniam trhu, no v tomto úplne zlyhal. Náklady toho zaplatia daňoví poplatníci, nikto iný totiž v krajine zdroje netvorí. Štát len prerozdeľuje dane a míňa na “sekeru”.
Roman Malček, majiteľ, Redox
Je nevyhnutné uskutočniť zmenu spôsobu tvorenia cien energií, postaviť ich mimo burzu a nanovo zadefinovať regulácie na úrovni Európskej komisie.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.
Bude to, žiaľ, tak, že ich budú platiť a znášať úplne všetci. Iná cesta asi nie je.
Branislav Klocok, generálny riaditeľ , OFZ, a.s.
Ani jedna z navrhovaných odpovedí podľa mňa nie je správna. Treba jednoznačne rozlišovať, kde sa zvýšené tržby z nových cien prejavia v ziskoch a pozrieť sa na ich primeranosť a vzťah k vynaloženým nákladom. Obávam sa že čo sa týka elektrickej energie budeme musieť opustiť jednotný európsky trh, tak ako ho poznáme a bez klasickej regulácie sa asi v najbližšom období nezaobídeme.
Martin Mittner, Country Manager, Nestlé Slovensko
Jednoduchá ani jednoznačná odpoveď neexistuje. Musí ísť o súbor viacerých opatrení a koordinovaný postup na úrovni EU a jednotlivých vlád. Lídri by však nemali prijímať dočasné kompromisy ale hľadať udržateľné riešenia, ktoré budú znižovať energetickú náročnosť a podporovať produkciu z obnoviteľných zdrojov.
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Časť nákladov budú musieť znášať koncoví užívatelia, teda firmy, inštitúcie a bohužiaľ aj bežní ľudia. Čiastočne by mali vysoké ceny kompenzovať aj výrobcovia elektriny s výrazne nižšími výrobnými nákladmi ako je jej aktuálna trhová cena. Ísť cestou "nadmernej" regulácie znamená, že ju v konečnom dôsledku budeme musieť sanovať z daní nás všetkých.
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia, s.r.o., Vráble
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas, s.r.o.
10 % Takmer všetky náklady by mal dotovať štát
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Vláda SR je zodpovedná za vysoké ceny plynu. SPP má uzavretý 20-ročný kontrakt na dodávky plynu s Gazpromom do r. 2028. Cena je síce obchodné tajomstvo, ale môže sa pohybovať okolo 250,- USD za 1000 m3. Prečo by sme sa pri stanovovaní cien pre priemysel a obyvateľstvo mali riadiť cenou na burze v Rotterdame? Tam nech nakupujú tie subjekty, ktoré neuzavreli dlhodobé kontrakty. Okrem toho naši predstavitelia mali možnosť nehlasovať za sankcie na dovoz ropy a plynu z Ruska. Ale to by museli chrániť predovšetkým záujmy SR a nie iba slepo plniť požiadavky niekoho iného. Výsledkom takejto politiky bude výrazné zbedačenie obyvateľstva a zničenie priemyslu.
Stanislav Hreha, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Ti čo to spôsobili. Kto uvalil sankcie proti Slovenskému národu?
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media, s.r.o., Bratislava
Majú to zaplatiť tí, čo to spôsobili svojou ľahostajnosťou, hlúposťou a nekompetentnosťou. Keďže ale neexistuje v štátnej ani komunálnej sfére osobná materiálna zodpovednosť, musí to zaplatiť štát v plnom rozsahu. Prečo by to mali platiť ľudia, ktorí to nesposobili a spoľahli sa na odbornosť a inteligenciu politických špičiek?
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex, s.r.o., Bratislava
Kto krízu vyvolal, ten nech za ňu nesie zodpovednosť. Štát prostredníctvom tejto vlády bezhlavo hlasoval za všetky rozumné i nerozumné sankcie a obyvateľstvo mohlo akurát vyjadrovať v tichosti nesúhlas. Teraz aby znášali všetci zvýšené náklady. Úplne nefér a hlúpe.
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, AGENDY, a.s., Vranov nad Topľou
