Kto je obeťou Ikea efektu a ako si spomaliť svet

V 50. rokoch 20. storočia obchodníci predstavili na trhu instantné koláče po vzore instantných polievok. Obsah vrecka stačilo vysypať do vody, zamiešať a americká gazdiná mala v priebehu niekoľkých minút a bez námahy koláč pre celú rodinu. Napriek tomu produkt nebol mimoriadne populárny. Výrobcovia skúmali, či problém nie je náhodou v chuti. Nebol.

Potom sa zistilo, že spotrebitelia pri koláči necítili až taký silný pocit zadosťučinenia, bolo to príliš jednoduché. Čo urobili potravinárske firmy? Zmenili receptúru. Po novom nemusela gazdiná vysypať len obsah vrecka do nádoby na pečenie, ale pridať aj vlastné mlieko a dve vajíčka, teda dva úkony navyše. Receptúra zabrala a gazdiné sa prestali cítiť podceňované.

Ďalší príklad. Predstavte si, že ste strávili niekoľko hodín nad prezentáciou do práce. Hodiny driny, výberu obrázkov a farieb ste vyšperkovali do detailov. Ste hrdí a v tichosti si poviete: Som génius.

Podľa vedcov ste obeťou Ikea efektu. Ide v skratke o psychologický jav, keď človek prisudzuje subjektívne vyššiu cenu produktu, ktorý vyrobil sám alebo aspoň na výrobe participoval. V princípe postavíte napríklad stôl. Má možno jednu nohu kratšiu ako ostatné, ale nadreli ste sa na ňom a to vás teší.

Ikea efektu majú sklon prodliehať viac spotrebitelia, ktorí si o sebe myslia, že nepatria práve medzi tých zručných. Keď sa im to však podarí poskladať, majú oveľa väčšiu radosť. Na tom stavia aj firma Ikea. To, čo vidia zakázaníci v predajni, sa im páčilo, preto si to aj kúpili. Ale teraz ten produkt milujú, pretože ho poskladali vlastným úsilím. Výsledkom tejto úspešnej stratégie a skúmaného modelu ľudského správania je, že nakoniec sa do Ikea opäť vrátia.

Viac si o téme môžete prečítať na portáli BBC, ale aj v článku týždenníka TREND.

Aké je to byť offline

Henry David Thoreau bol mysliteľ a