Model z letáku Lidl
Volá sa Alpha Dia, má 24 rokov, žije v Hamburgu a pôvodom je zo Senegalu. Je tmavej pleti a pre obchodný reťazec Lidl ako model nafotil oblečenie, ktoré sa dostalo do letákov v Česku a na Slovensku. U susedov katalóg vyvolal na sociálnych sieťach obrovské množstvo rasistických poznámok. „Prečo sa vo vašich letákoch pre našu Českú republiku neustále objavujú modely negroidného typu,“ pýtala sa Bohuslava Lobotková, ktorá má na profilovej fotografii logo hnutia Islam v ČR nechceme.
Nemeckému denníku Frankfurter Allgemeine sa podarilo s mladým modelom urobil krátky rozhovor. A. Dia v ňom napríklad povedal, že keď sa o tom dozvedel, bol v šoku. „Snímky sa fotia s modelmi z celého sveta. Ja som osobne dostal len pozitívne ohlasy. Jeden známy mi napísal, že ho teší, že Lidl má v katalógu konečne čierneho modela. Negatívne komentáre boli len na stránke Lidlu,“ povedal v rozhovore. Dodal, že mu naháňa strach pomyslenie, že podobné obavy z možného vyhladenia bielej rasy budú mať aj niektorí Nemci a ďalšie národy.
V práci síce rasizmus nepociťuje, ale na ulici alebo vo vlaku áno. „Vo vlaku na mňa ľudia v posledných rokoch stále častejšie hádžu nepríjemné pohľady alebo musím počúvať hlúpe komentáre,“ dodal. Priznal sa, že čím je model tmavší, tým to má v biznise ťažšie. Mnohé firmy, aby neurazili svojich zákazníkov, si radšej do reklamy vyberú belochov.
Reakcia z Česka ho trocha zarazila, keďže Prahu považuje za medzinárodné mesto, v ktorom sa miešajú rasy. V každom prípade sa na Čechov nehnevá a na sociálnej sieti Instagram zverejnil fotografiu s nápisom I Love Czech a komentárom, že české pivo je lepšie ako nemecké.
Keď hovoria workoholici
Workoholici si konečne po sviatkoch vydýchli. Konečne môžu do práce. Ak k tejto sorte ľudí inklinujete, skúste si prečítať nasledujúce riadky. Podľa nórskej štúdie z minulého roka majú chorobní pracanti sklon k úzkosti a depresiám. „Workoholici mali viac symptómov psychiatrických porúch ako neworkoholici,“ vysvetlila štúdiu psychologička Cecilie Andreassen, ktorá sa na nej podieľala.
Škála psychických porúch je naozaj pestrá. Ľudia, ktorí pre prácu doslova žijú, trpia podľa vedcov úzkosťami, depresiami, impulzívnosťou, výbuchmi hnevu a vyskytuje sa u nich častejšie aj hyperkinetická porucha (ADHD), čo je neschopnosť dlhšieho sústredenia sa. Vedci z University of Bergen skúmali 16 426 osôb a podľa nich 8,9 percenta workoholikov trpelo depresiami, zatiaľ čo výskyt depresií u „bežných pracantov“ bol len 2,6 percenta.
Magazín Vice sa preto rozhodol oslovil niekoľko vyliečených workoholikov. Opýtal sa ich, prečo svoj život nakoniec zmenili. Väčšina z nich pracovala 70 až 90 hodín do týždňa vrátane víkendov. „Sľubovali mi povýšenie štyrikrát, ale nikdy sa to nestalo. Cítili som sa ako potkan v kolese, ktorý sa nikdy nedostane do cieľa,“ priznala 32-ročná Beth z Texasu. Sklamanie, vyhorenie a pocit stagnácie v korporátnom svete ju prinútili dať výpoveď. Dnes sa cíti ako podnikateľka na voľnej nohe slobodná.
Jeremy rovnako pracoval od úsvitu do mrku každý boží deň až vyhorel – prvýkrát to prekonal, ale druhýkrát už nenašiel v sebe dostatok síl. Upadol do depresie a napísal list pred smrťou. Liečba bola dlhodobá a náročná, ale pochopil, že telo a myseľ potrebuje aj dostatok oddychu a čas na regeneráciu.
Zdroj: flickr / Carles Sánchez
Ako to je so soľou na cestách
Ľadové počasie a sneženie si na Slovensku v týchto dňoch žiada udržiavať cesty zjazdné a bezpečné. Jednou z efektívnych foriem je posyp cestárskou soľou. To, že je soľ skvelá vec, dokázala už štúdia z roku 1992. Tá vypočítala, že posyp soľou znižuje v snehových podmienkach počet nehôd až o 87 percent.
Zaujímavý článok najnovšie priniesol portál Vox, ktorý poukázal na niečo iné: na negatívne efekty soli. V článku sa zamýšľa nad tým, ako sa Amerika stala od nej závislou. Počas priemernej zimy americkí cestári vysypú na chodníky a cesty približne 15 až 17 miliónov ton soli, čím znečisťujú riečne toky, podzemné zdroje pitnej vody a ničia tým aj infraštruktúru. Vyšší obsah soli v riekach zabíja ryby aj niektoré rastliny.
„Stali sme sa na soli za posledných 50 rokov závislými a zistili sme všetky skryté náklady s ňou súvisiace,“ hovorí Xianming Shi, ktorý pôsobí ako profesor environmentálného inžinierstva na Washington State University. Odhaduje, že USA minú ročne 2,3 miliardy dolárov na odstránenie snehu a ľadu z ciest. Lenže ďalšie miliardy tvoria náklady, ktoré súvisia so škodami, ktoré soľ napáchala: soľ totiž rozožiera oceľové mosty, poškodzuje betón a plechy osobných a nákladných áut.
Táto štúdia z Utahu tvrdí, že soľ ročne napácha škody za 16 až 19 miliárd dolárov. Soľ ale na druhej strane zachraňuje životy na cestách a pre samosprávu je relatívne lacná. V USA stojí tona posypovej soli približne 50 až 60 dolárov.
Cestárska soľ je v podstate chlorid sodný. Pre účely zimnej údržby účinkuje optimálne do teploty zhruba –5 °C až maximálne –7 °C. Ak cestárov posypujúcich soľ uvidíte na cestách v chladnejšom počasí, účinok soli bude minimálny. Nižšia teplota značne spomaľuje taviaca schopnosť chloridu a pri poklese teploty pod –11 °C sa cestárska soľ v podstate stáva pre zimný posyp neúčinná.
Preto sa v niektorých krajinách chlorid sodný pri poklese teploty pod –7 °C bežne používa spolu s pridaním chloridu vápenatého. Okrem neho niektoré štáty, ktoré pochopili problémy s negatívami cestného posypu soľou, začali experimentovať a používajú aj iné alternatívy. Na posypovanie ciest v zime používajú spolu so soľou slanú vodu z červenej repy, paradajok či uhoriek. Jednoduchou alternatívou sú aj posolené cesty ideálne dve hodiny pred silnejším snežením.
Zima, sneh, ľad Zdroj: SITA / AP
Children of Men (Potomkovia ľudí)
Nepokoje, vojna v Sýrii, falošné správy na internete či otepľovanie Zeme. Mnohí ľudia si môžu myslieť, že rok 2016 už nemohol byť horší. Žiaden iný film neodzrkadľuje depresívnosť súčasnej doby lepšie ako sci-fi snímka spred desiatich rokov Children of Men. V hlavnej úlohe s Clivom Owenom.
Film je víziou budúcnosti, kedy ľudia z nejakého dôvodu nemôžu mať deti. Až s vykvasením celého desaťročia snímka v sebe odkrýva trpký realistický potenciál. Zvlášť, keď dej filmu sa odohráva v neďalekej budúcnosti v roku 2027, ktorej príčiny rozpadu treba hľadať v našej súčastnosti.
Práve tento film do popredia vyzdvihuje Abraham Riesman v článku Future Shock, na ktorý zároveň upozornil aj portál týždenníka Respekt. Film, za ktorým stojí mexický režisér Alfonso Cuarón, už vtedy realisticky zobrazil utečeneckú krízu, kedy sa z Veľkej Británie stáva pevnosť, ktorá sa takto bráni pred geopolitickým chaosom.
Je to obdobie, kedy v európskych krajinách tlie terorizmus a pouličné nepokoje. „Svet stojí na pokraji, a nikto nemá jasnú predstavu o tom, čo sa dá s tým robiť. Film pri spätnom pohľade, vyzerá ako dokument o budúcnosti, ktorá v roku 2016 konečne dorazila," napísal A. Riesman v článku.
Depresívny film bol v čase svojej premiéry stratovým prepadákom. Jeho výroba stála 76 miliónov dolárov, ale v kinách zarobil len 70 miliónov. A. Cuarónovi sa pri tom do námetu podľa románu autorky P. D. James príliš nechcelo. Sci-fi ho nelákalo, keďže na konte mal ľahkú road movie Mexická jazda, s ktorou slávil úspech na festivale v Toronte, keď došlo k útokom 11. septembra. Pod vplyvom tejto udalosti a následných reakcií mu došlo, že svet sa zmenil a preto predlohu spracoval.
Okrem troch nominácií na Oscara (ani jedna sa ale netýkala hereckého výkonu alebo réžie) sa stal film obrovským sklamaním. Režisér sa na ďalších päť rokov utiahol z verejného života a prišiel až v roku 2013 so sci-fi snímkom Gravity. A. Cuaróna film skoro stál kariéru, ale s postupom rokov sa z Potomkov ľudí stal kult, ktorému diváci začali rozumieť až vtedy, keď sa svet okolo nich stával temnejší. Ak teda máte voľný večer, skúste si tento film pripomenúť.
Dokument od HBO o Warrenovi Buffettovi
Ako sa stať najbohatším človekom na zemi? Rebríček superboháčov je plný ľudí, ktorí sa k rozprávkovému bohatstvu prepracovali vlastnou prácou. Patrí k nim aj 86-ročný americký miliardár Warren Buffett. Ako zarobil tento „veštec z Omahy“ (Omaha je mesto v americkom štáte Nebraska) svojich 60 miliárd dolárov?
Možno aj na túto otázku odpovie dokument, ktorý o ňom natočila televízia HBO. Tvorcovia dokumentu zároveň detailne mapujú jeho každodenný osobný a pracovný deň či cestu autom do práce do firmy Berkshire Hathaway. Snímku televízia odvysiela 30. januára a podľa traileru to môže byť naozaj pohľad do kuchyne tohto investora.
