To je už najvyššia hodnota zo všetkých krajín strednej a východnej Európy, upozornila Národná banka Slovenska (NBS) už koncom vlaňajška. Slovenský vývoj je pritom opačný ako v okolitých štátoch: v bežnej krajine regiónu zadlženie rodín od krízy postupne klesá.
Podľa centrálnej banky je vysoký a rastúci dlh rodín najväčším rizikom finančnej stability na Slovensku. Vybraný graf týždňa (dole) priniesla NBS ešte koncom mája vo svojej Správe o finančnej stabilite.
Vývoj zadlženosti slovenských domácností (% HDP) Zdroj: NBS: Správa o finančnej stabilite, s. 22
Vysoký objem dlhov je rizikovým preto, lebo domácnostiam v prípade zhoršenia ekonomickej situácie môže narobiť problémy s ich splácaním. „Navyše, úrokové sadzby sú historicky nízke a splatnosti nových úverov pomerne dlhé. To znamená, že v prípade ťažkostí klienta zostáva len malý priestor na úpravu splátkového kalendára,“ dodáva vo svojej analýze NBS.
Citlivosť slovenských domácností zvýrazňuje aj najnižší pomer finančných aktív k záväzkom v Európskej únii. Pri problémoch so splácaním úverov sa tak slovenské rodiny nemôžu obrátiť na dostatok úspor, aby si naďalej plnili svoje finančné povinnosti.
Pre úplnosť treba dodať, že zadlženie domácností v západnej Európe dosahuje ešte vyššie hodnoty ako na Slovensku: stredná hodnota medzi krajinami s úverovým ratingom aspoň AA (Slovensko má len A+, resp. A2) sa pohybuje medzi 50 a 55 percentami HDP.
Na čo si slovenské domácnosti toľko požičiavajú? Hlavným ťahúňom sú hypotéky s historicky nízkymi úrokovými sadzbami, teda úvery na bývanie. Kritický vek okolo tridsiatky totiž už dosiahli silné, takzvané Husákove deti narodené koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Tie teraz vo veľkom investujú do vlastného bývania.
Problémom je, že úverový boom prebieha nad rámec ekonomických či demografických fundamentov. „Zadlženosť slovenských domácností rástla v rokoch 2014 až 2017 výrazne rýchlejšie ako v iných krajinách strednej a východnej Európy, ktoré mali podobný vývoj ekonomických fundamentov,“ hodnotí trend NBS. Na grafe (vyššie) vidno jej simuláciu „bezpečných“ úrovní zadlženia zelenou farbou.
Centrálna banka ako regulátor finančných inštitúcií preto podmienky poskytovania pôžičiek už viackrát sprísňovala: obmedzovaním podielu stopercentných hypoték či najnovšie zastropovaním pomeru dlhov na osemnásobku čistého ročného príjmu. Zadlženie to však zatiaľ neznížilo, len to mierne spomalilo jeho rast.
OECD tiež odporúča odbúrať dotovanie bývania, ktoré zvyšuje ceny nehnuteľností, a tým aj zadlženie pri ich nákupe. Na Slovensku by sa dalo zrušiť štátne dotovanie hypoték či stavebného sporenia.
