Južné Osetsko je separatistická, medzinárodne neuznaná „republika” na Južnom Kaukaze, na severe hraničí s Ruskom. De jure je súčasťou územia Gruzínska (Cchinvalský región), od ktorého sa spolu s Abcházskom odčlenila po vojenskom zásahu gruzínskych vojsk a následnej rusko-gruzínskej vojne v auguste 2008.
Nezávislosť Južného Osetska uznalo len Rusko, Nikaragua, Venezuela a malé ostrovné štáty v Tichom oceáne Nauru a Tuvalu. Väčšina krajín sveta ho považuje za okupované územie Gruzínska.
Južné Osetsko je od roku 2008 úplne ekonomicky závislé na dotáciách, dodávkach tovaru a energie z Ruska. Silná je aj ruská vojenská prítomnosť v krajine.
Podľa dohody, ktorú má podpísať ruský prezident, obe zmluvné strany budú koordinovať svoju zahraničnú politiku a vytvoria ”jednotný obranný a bezpečnostný priestor”. To okrem iného predpokladá, že sa jednotlivé vojenské útvary a bezpečnostné zložky Južného Osetska stanú súčasťou ruskej armády a orgánov bezpečnosti. Ak jednu zo zmluvných strán ktokoľvek vojensky napadne, bude sa to posudzovať ako agresia aj proti druhej strane.
Rusko a Južné Osetsko sa dohodli, že vytvoria aj spoločné colné orgány, ktoré majú fungovať na základe ruskej legislatívy a pravidiel colnej únie medzi Ruskom, Bieloruskom, Kazachstanom a Arménskom. Pritom Južné Osetsko ako samostatný štát okrem Ruska doteraz neuznala žiadna z krajín eurázijskej colnej únie.
Mapa Gruzínska s naznačenými územiami Južného a Severného Osetska a Abcházska Zdroj: Wikipedia
Moskva sa v dohode zaväzuje zvýšiť platy pracovníkom štátnych a miestnych úradov na úroveň susedného ruského Severokaukazského federálneho okruhu, ktorého súčasťou je Severné Osetsko. Na úroveň ruského federálneho okruhu sa majú vyrovnať aj dôchodky ruských občanov, žijúcich v Južnom Osetsku, pričom procedúra získania ruského občianstva sa výrazne zjednoduší.
Občan, ktorý má alebo v zjednodušenej procedúre získa ruské občianstvo a trvalo žije v Južnom Osetsku, má mať nárok aj na zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť podľa legislatívy Ruska. Zjednodušiť sa má aj pohyb osôb na „spoločných hraniciach”. Podľa odhadov žilo v roku 2012 v Južnom Osetsku len jedno percento Rusov.
Moskva sa zaväzuje pomôcť Južnému Osetsku aj v oblasti vzdelania, vedy, kultúry, športu a turistiky.
Zmluva má platiť 25 rokov s možnosťou automatického desaťročného predlžovania. Podlieha ratifikácii. Jej príprave v Južnom Osetsku predchádzala prudká politická roztržka. Podľa ruského denníka Kommersant opozičným politikom, občianskym aktivistom a mnohým občanom prekážalo najmä úplné podriadenie ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek „republiky” Rusku.
Podobnú zmluvu s Ruskom nedávno podpísalo aj Abcházsko, ktoré rovnako prevažná väčšina členských krajín OSN neuznáva ako samostatný štát, ale pokladá ho za súčasť Gruzínska. Ruský parlament zmluvu ratifikoval 23. januára.
Minulý týždeň podpísali ministri zahraničných vecí Ruska a „republiky” Južné Osetsko dohodu o spoločnej štátnej hranici. „Uzavretie uvedenej dohody zasahuje do zvrchovanosti, suverenity Gruzínska a hrubo narušuje jeho územnú celistvosť. Dohoda je v rozpore s medzinárodným právom a so záväzkami, ktoré na seba prebrala Ruská federácia,” zareagovalo vo svojom vyhlásení napríklad aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
Významnú úlohu pri presadení zmlúv Ruska s Abcházskom a Južným Osetskom zohral poradca ruského prezidenta Vladislav Surkov. Autor konceptu tzv. „suverénnej demokracie” radí V. Putinovi aj v otázkach Ukrajiny.
