Denník Sme pred niekoľkými dňami informoval o tom, že sa majiteľ developerskej skupiny HB Reavis Ivan Chrenko presunul do Česka, kde našiel vhodné podmienky pre daňovú optimalizáciu svojich príjmov.
Motivovala ho daňová optimalizácia
Ivan Chrenko, ktorý je okrem iného aj nositeľom titulu prvého slovenského miliardára, podľa zdrojov Indexu už býva v Česku. K rozhodnutiu presťahovať sa ho mala motivovať daňová optimalizácia. Stal sa daňovým rezidentom Českej republiky, vďaka čomu sa na neho nevzťahujú prísnejšie daňové predpisy.
Ako objasňuje spoločnosť Crowe, ktorá poskytuje aj daňové poradenstvo, pre fyzické osoby v Českej republike platí, že daňovým rezidentom je osoba, ktorá tu má bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava.
Bydliskom možno rozumieť miesto, kde má daňovník stály byt v ktorom sa plánuje trvalo zdržiavať. „Tým, že sa tu obvykle zdržiava, myslíme, že sa tu nachádza aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku (súvisle alebo v niekoľkých obdobiach)."
Problematike sa v rozhovore denníka Sme venovala aj Alica Orda Oravcová, prezidentka Daňového fóra Slovenska. Tá na margo pojmu „daňový rezident“ v jednoduchosti objasnila, že tam, kde má osoba rezidenciu, bude podávať daňové priznanie a platiť daň zo svojich všetkých príjmov.
„Daňovník si môže ponechať trvalý pobyt na Slovensku, ak jeho stály byt bude v inom štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,“ vysvetlila ďalej.
Chrenka môžu nasledovať aj ďalší
Podľa informácií denníka Sme presun do zahraničia zvažujú aj ďalší podnikatelia a vysokopríjmoví daňovníci. Dôvodom majú byť aj ustanovenia, ktoré pribudli v daňovom zákone.
Alica Orda Oravcová spomína napríklad to, že sa majú „zdaňovať fyzickým osobám aj teoretické príjmy zo štátov, ktoré majú výrazne nižšie zdanenie, pričom pre zdanenie nie je rozhodujúce, či týmto osobám tieto príjmy boli reálne zaplatené“.
Daňová expertka v nadväznosti na možný presun ďalších podnikateľov skonštatovala, že ak by ho naozaj vykonali viaceré vysokopríjmové osoby, mohlo by Slovensko zaznamenať nižšie príjmy z dane z príjmov fyzickej osoby, ale aj z iných daní.
„Tieto osoby totiž môžu presúvať aj podnikanie svojich právnických osôb do týchto štátov. V neposlednom rade môže byť zaznamenaná aj nižšia spotreba (dosah na DPH) na Slovensku od týchto osôb,“ dodala.