Hoci tento výmenný obchod nepriniesol výsledky, aké od neho R. Fico očakával, po voľbách k jeho zrušeniu nedošlo. Nie preto, že by návrh ústavného zákona, ktorý minulý týždeň schválil parlament, bol meritórne skvelý a ústavne bezproblémový, ale preto, že robí z KDH sľubného partnera v budúcej vládnej koalícii.
Definícia manželstva
Dve nové vety v ústave („Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“) nič nemenia na faktickom postavení manželstva a rodiny. Ich zmysel sa vyčerpáva v tom, že vyzdvihli zväzok muža a ženy do výšky, aká je pre všetky ostatné zväzky nedosiahnuteľná. Išlo o manifestáciu, kto má v spoločnosti prevahu.
Aj publicista, ktorý obvykle chápe postoje KDH, skonštatoval, že definíciu manželstva v ústave vníma „nie ako prorodinný, ale ako chladne antihomosexuálny“ akt. Podľa Štefana Hríba „tu boli homosexuáli použití ako lacný nástroj politického prežitia dlhodobo upadajúceho hnutia“. KDH, ktoré dlho vedie svoj kulturkampf, vyhralo bitku o to, aby bola štátom posvätená práve jeho „kultúra“. Vládna strana toto víťazstvo KDH dopriala, lebo bitka sa odohrala na poli, z ktorého nemôže Smer ohroziť.
Radikálna odnož z tábora KDH už ohlásila, že definícia manželstva v ústave je pekná, ale že to nestačí, lebo „pred eurolegislatívnym besnením a súdnym aktivizmom novela rodinu a manželstvo neochráni“. Preto chce Aliancia pre rodinu vyvolať referendum, ktoré uzákoní zákaz registrovaného partnerstva i zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi. Pre kulturkampf je príznačné, že jeho cieľom je totálne víťazstvo – také, aké sa v netotalitnej spoločnosti dosiahnuť nedá.
„Reforma“ súdnictva
Politické vyhlásenia predstaviteľov Smeru, že ústavný zákon prináša zásadnú reformu súdnictva, dal na pravú mieru aj Eduard Bárány, právny poradca premiéra a bývalý ústavný sudca. Podľa neho ide o zmeny čiastkové, takže „rozhodne nejde o generálnu reformu justície“.
Zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov či oddelenie funkcií šéfa Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu sú zmeny, ktoré reflektujú doterajšie zlé skúsenosti s tým, ako na Slovensku (ne)funguje súdnictvo. Je preto nepochopiteľné, že sa úplne prehliadla hlavná skúsenosť z harabinovskej éry: čo je možné v justícii zneužiť, s pravdepodobnosťou blízkou istote zneužité aj bude.
Kto nezabudol, ako bezohľadne zneužívala klika Štefana Harabina disciplinárne konania, tak sa musí čudovať „odvahe“ 102 poslancov, ktorí dovolili, aby členovia Súdnej rady disponovali najcitlivejšími informáciami, aké o sudcoch zistia spravodajské služby. Je pravda, že pri rozhodovaní o tom, kto môže a kto nemôže zostať sudcom, Súdna rada nebude mať posledné slovo, lebo jej rozhodnutie smie skorigovať Ústavný súd a prezident republiky. Existuje tu však reálne nebezpečenstvo, na ktoré upozornila Aliancia Fair-play. Počas preverovania môžu byť sudcovia vystavení zničujúcemu tlaku, lživým kampaniam – tak ako sa to dialo počas disciplinárnych konaní, ktoré sa často viedli na základe vyfabrikovaných informácií, ale „viacerých sudcov stáli zdravie, kariéru a niekedy aj život“.
Problematické preverovanie
Sporné je i to, či preverovanie sudcovskej spôsobilosti (riadne vykonávať funkciu sudcu) je vôbec v súlade s ústavou a medzinárodnými štandardmi.
Podľa viacerých ústavných právnikov základný zákon štátu (v článku 141 ods. 1) v prípade činných sudcov ustanovuje takzvanú ústavnú prezumpciu spôsobilosti na výkon ich funkcie. Predpokladá totiž, že každý sudca je na výkon funkcie spôsobilý. Tým, že sa má spôsobilosť preverovať plošne, nový článok ústavy vnáša do základného zákona prezumpciu nespôsobilosti, čo sa navzájom vylučuje a to odporuje ústave. Sudca Juraj Babjak k tomu ešte dodal, že plošné preverovanie spôsobilosti sudcov nemožno považovať ani za „prostriedok primeraný na dosiahnutie inak legitímneho cieľa“, čo takisto nezodpovedá ústave.
Názor, že ústavný zákon – bez ohľadu na jeho obsah – nie je možné napadnúť na Ústavnom súde, prehliada podstatnú vec. Na to, aby sa plošné preverovanie sudcov mohlo prakticky realizovať, musí byť prijatý alebo zmenený vykonávací zákon. Keď sa taký vykonávací zákon prijme, už ho bude možné napadnúť na Ústavnom súde. Jeho bývalý predseda Ján Mazák to vidí tak, že ak sa vykonávací zákon dostane pred Ústavný súd, tak „nebude žiadnym právnickým orieškom pozastaviť jeho účinnosť“. Tým bude fakticky pozastavená aj účinnosť prijatého ústavného zákona.
Slovenská ústava a ústavné zákony musia byť v súlade s primárnym právom Európskej únie, teda s Chartou ľudských práv. Predstaviteľ Medzinárodnej asociácie sudcov Christopher Regnard už oficiálne skonštatoval, že návrh, ktorý tu minulý týždeň prijal parlament, „sa nejaví ako súladný s medzinárodnými štandardmi“. V prípade, že by preverovanie spôsobilosti sudcov nejakým spôsobom prešlo vnútroštátnou kontrolou ústavnosti, tak by sa ním zaoberali medzinárodné inštitúcie, ktoré dohliadajú na to, aby si členovia únie a Rady Európy plnili svoje záväzky.
Politický potenciál
Definícia manželstva a „reforma“ súdnictva skombinovali v jednom zákone symbolický akt s previerkami spôsobilosti, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou nevykonateľné. Je zjavné, že viac ako o meritórny obsah išlo v ústavnom zákone o jeho politický potenciál.
Smer a KDH sa mohli stať koaličnými partnermi už v roku 2006, lebo predseda R. Fico dal prvú koaličnú ponuku strane, ktorú vtedy viedol P. Hrušovský. Väčšina vo vedení KDH ju chcela prijať, ale dlho jej trvalo, kým prekonala odpor menšiny. Keď sa jej to napokon podarilo a predseda Hrušovský oznámil, že „KDH je za vládnu koalíciu SMK, Smer a KDH a bude o nej rokovať“, už bolo neskoro. Lebo R. Fico si už vybral svojich „prirodzených partnerov“: Jána Slotu a Vladimíra Mečiara.
Napriek všetkému, čo prvá Ficova vláda dokonala, nemalá časť KDH aj pred voľbami 2010 presadzovala koalíciu so Smerom, a to tak silno, že predseda Ján Figeľ musel pripustiť vznik „vyváženej širokej koalície spolu s SDKÚ a so Smerom“. Až odhalenie sponzorskej zmluvy a zverejnenie nahrávky „s hlasom podobným“ odklonili KDH od Smeru. Aj po voľbách 2012, keď R. Fico partnera nepotreboval, dostalo KDH formálnu ponuku na spoluprácu.
So žiadnou opozičnou stranou nemá vládna strana také dobré vzťahy ako s KDH. V minuloročných regionálnych voľbách spolupracovali tak, ako voľakedy spolupracoval Smer s SNS. Prezidentské voľby dobré vzťahy iba utužili – v dôležitej televíznej debate pred prvým kolom kandidát P. Hrušovský sedemkrát zaútočil na protikandidáta Andreja Kisku, ale ani raz na kolegu R. Fica.
V prípade, že v budúcich parlamentných voľbách získa najsilnejšiu podporu Smer, koaličnú ponuku nasmeruje na KDH. Strana J. Figeľa a P. Hrušovského nebude mať s jej prijatím už žiadny problém. Len sa musí dostať do parlamentu.
