Mimoriadne rokovania o krízovom pláne na zmiernenie dopadov rekordne vysokých cien energií majú v piatok na programe ministri energetiky krajín Európskej únie.
Schváliť by mali kompromisný návrh pripravený českým predsedníctvom, ktorý počíta so zdanením príjmov elektrární či producentov fosílnych palív rovnako ako so zavedením povinných úspor elektriny.
Čaká ich aj debata o možnom zavedení cenového stropu na plyn, na ktorého podrobnostiach sa však zatiaľ členské štáty nezhodujú.
Spoločný postup
Európske krajiny sa v obavách z ekonomických a sociálnych dopadov drahých energií od leta snažia zhodnúť na spoločnom postupe, ktorého prvé kroky by mali schváliť v piatok.
Ministri zrejme odsúhlasia zavedenie stropu na príjmy elektrární používajúcich lacnejšie zdroje ako plyn. Spoločnosti vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov, jadra alebo uhlia by mali štátom prenechávať všetky príjmy presahujúce 180 eur za megawatthodinu.
Časťou svojich ziskov by na opatrenia na pomoc domácnostiam aj firmám mali venovať ropné, uhoľné či plynové spoločnosti. Štáty od nich dostanú 33 percent zo sumy, ktorá bude presahovať 120 percent ich priemerných ziskov z posledných štyroch rokov.
Ďalšou súčasťou návrhu je povinná päťpercentná úspora elektriny, ktorú má každý členský štát dosiahnuť v najvyťaženejších hodinách.
Varianty zavedenia cenového limitu
Zatiaľ čo na tento balík majú európske vlády názor pomerne jednotný, viac sa líšia v postojoch k prípadnému zastropovaniu cien plynu. Väčšina krajín vrátane Francúzska či Talianska je pre takýto krok, menšia skupina štátov na čele s Nemeckom je proti.
Diplomati očakávajú, že debata a rastúci tlak zástancov zastropovania by mala Európsku komisiu prinútiť k skorému predloženiu možných variantov zavedenia cenového limitu, čomu sa doteraz bránila.
Reč bude aj o cenovom strope výhradne na ruský plyn, ktorý komisia v zhode s mnohými štátmi presadzuje, ani ten však zatiaľ nenašiel podporu potrebnej väčšiny krajín.