Kríza pripravila o bývanie státisíce Španielov

Doplnené 15.11.2012 o 16:56 o nové opatrenie španielskej vlády

Španielska vláda na dva roky zastaví nútené vysťahovanie sociálne slabých ľudí, ktorí nie sú schopní splácať hypotéky. Dnes o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej ide o reakciu na prípad majiteľky bytu, ktorá spáchala samovraždu, keď ju prišli exekútori vysťahovať.

O strechu nad hlavou by nemali prísť majitelia nehnuteľností s malými deťmi, postihnutí a dlhodobo nezamestnaní. Nové opatrenie sa týka aj ľudí, ktorí zarábajú menej než 1 200 eur čistého mesačne.

„Ide o núdzové opatrenie, ktoré má zmierniť tie najhoršie dôsledky ekonomickej krízy,“ povedala podpredsedníčka vlády Sorava Sáenzová. Zároveň oznámila, že pribudne sociálnych bytov pre tých, čo prišli o bývanie.

Španielske banky od začiatku krízy v roku 2008 prevzali od neplatičov takmer 400-tisíc nehnuteľností, medzi nimi aj komerčné budovy. Problém sa do centra pozornosti dostal minulý piatok, keď 53-ročná Amaia Egañaová z Baskicka vyskočila zo štvrtého poschodia v okamihu, keď mala byť vysťahovaná.

Pôvodný článok vydaný o 10:13

Státisíce Španielov na vlastnej koži zažívajú dôsledky bankovej krízy a pre nesplácané úvery prichádzajú o svoje nehnuteľnosti. Svoje byty musia nútene opúšťať aj dôchodcovia, hendikepovaní a rodiny s deťmi a politici začínajú biť na poplach. Chcú banky primäť aspoň k tomu, aby prijali etický kódex. Ani ten však zrejme dlžníkov pred vysťahovaním nezachráni, napísala agentúra DPA.

V byte nad vlastným papiernictvom bývali už jeho rodičia. José Miguel z juhošpanielskeho mesta Granada ho však mal opustiť, pretože už nezvládal banke posielať splátky úveru. Niekoľko hodín predtým, než prišli byt zabaviť úradníci, sa 54-ročný muž obesil na dvore domu. Ani nie o 24 hodín neskôr sa podobná dráma odobrala v obci neďaleko východošpanielskej Valencie, kde otec rodiny vyskočil z balkóna, keď videl prichádzať exekútorov. Pád prežil s ťažkými zraneniami.

Etický kódex je len dobrovoľný

Tieto tragické udalosti v poslednom čase v Španielsku upozornili na neriešený problém, ktorý politici dosiaľ prehliadali. „Odohrávajú sa tu skutočne dramatické veci,“ pripustil v parlamente premiér Mariano Rajoy. Od vypuknutia hospodárskej krízy sa v Španielsku musí obrovský počet ľudí vyrovnať s vysťahovaním z bytu. Právni experti odhadujú, že v posledných štyroch rokoch tento problém riešilo 350-tisíc Španielov. Pre mnohých to bol osudový zlom.

„Tá problematika už má alarmujúci rozmer,“ tvrdí Joaquim Bosch, hovorca právnického spolku Sudcovia pre demokraciu (Jueces para la Democracia – JpD). Podľa jeho odhadu sa musí každý deň z bytu alebo domu vysťahovať 500 rodín a jednotlivcov, a týka sa to i seniorov, telesne postihnutých alebo rodín s malými deťmi. Vláda schválila etický kódex pre banky, ktorý by mal pomôcť najpotrebnejším sociálnym prípadom. Kódex však v skutočnosti nemá takmer žiaden dosah, pretože jeho dodržiavanie je dobrovoľné.

Vysťahovávanie patrí k dôsledkom bankovej krízy, pretože v Španielsku je obvyklé byty skôr kupovať na hypotéku, než ich prenajímať. Vzhľadom na vysokú nezamestnanosť – jej miera už prekročila 25 percent – si už množstvo rodín nemôže dovoliť platiť vysoké splátky. A nesplácané úvery priviedli ďalšie banky do ťažkostí.

V núdzi sú však i rodiny, ktoré musia náhle opustiť svoje bývanie. „Vláda chce poslať 60 miliárd eur na sanáciu bánk, pre státisíce ľudí, ktorí prišli o byty, však nezostane nič,“ kritizuje situáciu socialistický poslanec a exminister Valeriano Gómez.

Byt predajú lacno a dlžníci dlžia ďalej

Zasiahnutí založili niekoľko hnutí, ktoré ľuďom v núdzi pomáhajú. Nielen bezplatnými právnymi radami, ale napríklad aj organizovaním hlasných protestov. Vlna vysťahovávania sa nepáči ani sudcom a štátnym zástupcom. Profesijné združenia bankám vyčítajú, že návrhmi na exekúciu doslova zaplavili súdy, ktoré nič iné nestíhajú. „Finančné inštitúcie si zo súdov urobili inkasné agentúry,“ uviedol napríklad spolok sudcov ATM.

Komisia siedmich sudcov dospela v nedávnej štúdii k záveru, že španielska právna úprava z roku 1909 týkajúca sa exekúcií je zastaraná a vlastníkom nehnuteľností nedáva proti veriteľom príliš veľa šancí. Obzvlášť upozornili na to, že zasiahnutí síce prídu pre nesplácanie úveru o byt, to však neznamená, že sú po vysťahovaní bez dlhov.

Vypratané byty sa totiž často dostanú do dražby, kde ich kúpi veriteľská banka – a to často výrazne pod cenu. To znamená, že banka predajom zahladí len časť dlžnej čiastky a zvyšok ďalej žiada od vysťahovaného klienta. Podľa denníka El País sa preto sudcovia v štúdii prihovárajú za to, aby štát aspoň malú časť miliardovej sumy, ktorá zamieri do chorých bánk, venoval aj pomoci predlženým domácnostiam.