Kofola patrí medzi najväčších výrobcov nápojov v strednej Európe. Za ostatnú poldekádu jej tržby každoročne vzrástli v priemere o štvrtinu.
V máji sfúzovala s poľskou nápojovou trojkou, firmou Hoop, dva mesiace predtým kúpila Vineu. No v ostatných mesiacoch na jej akcie doľahla kríza finančných trhov. Ich hodnota oproti vlaňajšiemu októbru spadla na polovicu.
- NEPREHLIADNITE:
- 147011>Private equity si rozumejú s každou vládou
- 147013>Svetové private equity na Slovensku? Sporadicky
Poľská private equity skupina Enterprise Investors to využila. Pred akcionármi zamávala ponukou s veľkorysou, takmer 50-percentnou prémiou (hoci celková suma je stále nižšia ako tá z októbra minulého roka).
Keď na trhoch vládne panika a vlády míňajú miliardy eur na ich stabilizáciu, private equity sú v strehu. V čase krízy sa nielen stráca, ale i zarába. Vedia to – a chystajú sa podľa toho zariadiť – aj slovenské skupiny ako Penta či J&T.
Viditeľnejšie ciele
Hodnota verejne obchodovaných firiem počas krízy viac ako kedykoľvek inokedy závisí od sentimentu na trhu. Negatívne očakávania a obavy ovplyvňujú ceny akcií oveľa viac ako reálne výsledky firmy.
Investor, ktorý nemá problém s likviditou, až tak nerieši, či firmu s rastovým potenciálom kúpiť alebo nie. Rozhodujúci je moment prekvapenia: aby ju získal čo najlacnejšie a skôr ako konkurencia.
Pravda, pre slovenské a české private equity predstavujú akvizície kótovaných firiem menšiu časť transakcií. Napríklad Arca Capital v minulosti do takýchto obchodov investovala len zriedkavo. A ani turbulencie na akciových trhoch ju nejako osobitne nemotivujú.
„Nikto nevie predpokladať, ako budú trhy vyzerať o dva mesiace,“ vysvetľuje finančný manažér Rastislav Velič. Vstúpiť na ne je podľa neho pre skupinu zbytočne veľké riziko.
No nie je to len volatilita na akciových trhoch, z ktorej budú private equity ťažiť. Zarábať budú aj na nekótovaných podnikoch.
Firemný trh sa bude čistiť od málo konkurencieschopných podnikov. Či už je ich problém nedostatok inovácií, neefektívne riadenie alebo prílišné zadlženie.
Takéto ciele lákali investorov aj pred vypuknutím krízy. Arca, ktorá vlani spravovala aktíva v hodnote 125 miliónov eur, si napríklad vyhliadla ukrajinskú firmu CheZaRa. Väčšinu jej produkcie tvoria senzory pre komunikačné a zabezpečovacie systémy v kozmickom a civilnom sektore.
No v portfóliu sa našli aj perličky ako rádiá, bezpečnostné zámky či štipce na bielizeň. „Bol to pozostatok pomerne divokého riadenia, v dôsledku ktorého ostal veľký priestor na reštrukturalizáciu a zefektívnenie výroby,“ mieni R. Velič.
Navyše, CheZaRa vlastní veľký areál, ktorého časť môže Arca prenajať iným investorom. „Bol to príliš lákavý kúsok, aby sme to nechali tak,“ hodnotí finančný manažér.
Prejavy krízy ešte urýchlia a zosilnia efekt nízkej konkurencieschopnosti a potrebu konsolidácie v niektorých odvetviach. Zhoršený prístup k úverovým zdrojom zvýši tlak na manažmenty podnikov. Rovnako ako obavy z recesie, ktorá by mohla stlačiť odbyt. No poklesnú i ceny firiem, lebo kupujúci znižujú svoje očakávania.
„Kríza z pohľadu investora neprináša len veľké straty, ale aj nadpriemerné zisky,“ súhlasí R. Velič. Preto Arca zvažuje vstup do odvetví, v ktorých predtým nepôsobila.
Na druhej strane, istú opatrnosť pripúšťa: „Máme rozpracované projekty, ale neponáhľame sa s nimi. Počkáme dva, tri mesiace, ako sa situácia vyvinie.“
Zmeny v Rusku
Do akej miery slovenské a české investičné skupiny pocítia vplyvy krízy, závisí od odvetví, v ktorých pôsobia. Najväčší vplyv má kríza na cyklické odvetvia ako stavebníctvo či automobilový priemysel.
No neplatí to pre všetky krajiny rovnako, pripomína šéf bratislavskej pobočky Enterprise Investors Ivan Jakúbek: „Hoci napríklad na Slovensku stavebná aktivita klesá, v Rumunsku to tak nie je.“
Česká private equity PPF, ktorá spravuje aktíva v hodnote 8,8 miliardy eur, už negatíva krízy na vlastnej koži pocítila. Pôsobí priamo vo finančnom sektore. Musela zmeniť biznis ruského Home Creditu.
Ten prestal poskytovať hypotéky a úvery na autá pre problémy na trhoch s rizikovejšími podnikovými dlhopismi, z ktorých tieto operácie financuje. Po novom sa bude zameriavať už len na ziskovejšie produkty ako kreditné karty a poskytovanie hotovostných úverov.
Rýchlo a flexibilne
|
Jaroslav Haščák: Máme výhodu, že naše equity je tvorené fondom, ktorý vlastnia partneri Penty. |
No vo všeobecnosti sa dá očakávať nárast aktivity investičných skupín. Jaroslav Haščák, jeden z partnerov Penty, ktorá vlani spravovala aktíva za 1,7 miliardy eur, to potvrdzuje: „Kríza vytvorí veľmi zaujímavý priestor pre tých, ktorí budú mať dostatok zdrojov a budú schopní prijímať rýchle a flexibilné rozhodnutia.“
V súlade s týmto presvedčením je aj ostatný úlovok Penty, najväčší poľský výrobca plastových a hliníkových okien Okna Rąbień. Investičnú skupinu neodradili ani predpovede analytikov, že globálna kríza sa prejaví v stavebnej brandži, a tak budú mať výrobcovia stavebných materiálov menej zákaziek.
Manažéri Penty odhadujú, že očakávaný útlm sa prejaví oveľa silnejšie na západe ako v strednej a východnej Európe. Navyše, Okna Rąbień dodáva predovšetkým do maloobchodných sietí, v ktorých nakupujú drobní stavebníci. A Penta vychádza z predpokladu, že bežní ľudia výstavbu nových rodinných domov či výmenu starých okien neobmedzia v takom rozsahu ako veľkí developeri.
Kúpa poľskej firmy je prvým, no nie posledným prienikom Penty do oknárskeho odvetvia. Investičná skupina chce skupovať ďalších výrobcov v Česku, na Slovensku a na Ukrajine. A postupne vybudovať najväčšie zoskupenie výrobcov okien v strednej Európe.
Podobnú stratégiu zvolila aj pri vstupe do mäsopriemyslu, kde chce takisto vytvoriť veľký európsky holding. Ešte vlani kúpila slovenskú firmu PM Zbrojníky.
V tomto roku k nim pridala Mecom a maďarskú skupinu Debreceniús, ktorá je na domácom trhu druhým najväčším producentom mäsových výrobkov. A pribudnúť by mali aj firmy z Česka, hoci potenciálne ciele Penta nezverejnila.
Snaha o konsolidáciu je pochopiteľná. Veľké výrobné skupiny spravidla vyrábajú efektívnejšie a vedia si vydobyť lepšie pozície u predajcov.
A silné skupiny majú tiež väčšiu šancu nájsť strategického investora, keď sa ich finanční investori rozhodnú predať. Spravidla private equity vlastnia firmy tri až päť rokov, kým ich reorganizujú a zefektívnia ich činnosť.
Viac vlastných zdrojov
Aj private equity pociťujú krízu v slabšej dostupnosti peňazí. Tak ako väčšina firiem aj ony sa stretávajú s obavami a opatrnosťou bankového sektora. No v miere, ktorú nepovažujú za tragickú.
„Ak sme v minulosti hľadali bankové domy na financovanie projektu, našli sme päť záujemcov. Teraz sú to už len traja,“ tvrdí I. Jakúbek. Zmenil sa aj objem financií, ktoré sú banky ochotné požičať. V prípade cyklických odvetví sa ochota stráca úplne, vysvetľuje manažér Enterprise Investors.
No ako prízvukuje, o dobré obchody bude záujem stále. Ako príklad, hoci trochu tragikomický, uvádza aktuálny rast predaja trezorov v západnej Európe v dôsledku hromadného výberu vkladov z účtov.
Horšia dostupnosť úverov sa tak v investíciách private equity skupín prejaví najskôr vyšším pomerom vlastných prostriedkov oproti cudzím zdrojom. Svedčia o tom aj skúsenosti Arcy.
Tá v súčasnosti rokuje s bankou o financovaní projektu na výstavbu dvoch bytových jednotiek na východe Slovenska. „Kým pred dvoma mesiacmi sme pri podobnom projekte získali financovanie až do 70 percent hodnoty, teraz je banka ochotná požičať na kúpu pozemkov len polovicu potrebnej sumy,“ konštatuje R. Velič.
Okrem toho banka podmienila poskytnutie úveru kompletným stavebným povolením. V minulosti stačilo územné rozhodnutie.
Obdobne sa zmenil pomer vlastných a cudzích zdrojov pri žiadosti o úver na financovanie klasického investičného private equity projektu. Kým v minulosti boli bežné cudzie zdroje až do 90 percent, teraz je banka ochotná podľa R. Veliča požičať maximálne 70 percent.
No ani nižší podiel cudzích zdrojov nemusí byť pre kapitálovo silné skupiny problém. „Oproti konkurencii máme výhodu, pretože naše equity je tvorené takzvaným evergreen fondom, ktorý vlastnia partneri Penty. V porovnaní s konkurenciou máme nižšiu zadlženosť,“ vysvetľuje J. Haščák.
Bez veľkých konkurentov
V čase, keď kríza v plnej sile udiera v USA a v západnej Európe, východ a juhovýchod starého kontinentu pociťuje len malé dôsledky. To je ďalší dôvod, prečo slovenské a české investičné skupiny od expanzívnych zámerov neupúšťajú.
Zahraničná expanzia je jedným zo základných prvkov stratégie. Už dávnejšie im nestačí domáci trh, na ktorom vyrástli. Napríklad Penta. Aktivity v zahraničí zatiaľ tvoria len jednu pätinu všetkých jej projektov, do piatich rokov sa má tento podiel obrátiť.
Pre J&T je najzaujímavejším novým trhom Rusko, Arca stavila na Ukrajinu, Penta si zasa spolu s Ukrajinou vyhliadla Poľsko. Slavia Capital sa okrem východu Európy angažuje na Balkáne. A česká PPF mieri ešte ďalej, do Kazachstanu a Číny.
Poľsko, Ukrajina či Rumunsko ponúkajú perspektívy vysokého rastu v mnohých sektoroch a potenciálne vysokú návratnosť. HDP Európskej únie sa má v tomto roku zvýšiť len o 1,4 percenta, pričom Nemecko a Veľká Británia v ostatných dvoch kvartáloch zaznamenali dokonca pokles.
No napríklad v Poľsku by mal tohtoročný HDP vzrásť o 5,5 percenta. Iste, tieto čísla sa môžu zmeniť, keď sa do odhadov zahrnú aktuálne dôsledky krízy. No rozdiel medzi starými a novými členmi únie sa zrejme zachová.
Navyše, „v takýchto krajinách je menej dobre etablovaných veľkých private equity hráčov“, tvrdí John Evans, šéf európskej divízie private equity v nemeckej pobočke KPMG, ktorá sa podieľala na vypracovaní prieskumu Private Equity in Emerging Europe. Menšie investičné skupiny z regiónu sa na okolité trhy vybrali už dávnejšie a teraz môžu zo známeho prostredia viac profitovať.
Dôvod slabého zastúpenia globálnych private equity v regióne je jednoduchý. Veľkí hráči majú inak nastavené investičné kritériá – prísnejšie, mieni R. Velič: „Ak sa niekto rozhodne, že bude investovať len do kótovaných firiem alebo podnikov s ratingom, bude veľmi ťažko kupovať niečo na Ukrajine.“
Ratingy má len málo spoločností, napríklad veľké banky. A tie už zahraničných vlastníkov majú. Okrem toho, hranica investičného pásma, od ktorého globálne firmy začínajú projektovo uvažovať, je rádovo vyššia ako pri lokálnych hráčoch.
Go West
V každom prípade, i západná Európa predstavuje lukratívny trh. Dokumentujú to výsledky analýzy spoločnosti Dealogic. Z 360 miliárd eur, ktoré najrôznejší investori v prvom kvartáli tohto roka vynaložili v Európe na fúzie a akvizície, smerovalo na západ 80 percent.
Trhy vyspelejších krajín Európy sú však náročnejšie. Pohybuje sa na nich veľa investičných skupín vrátane hráčov svetových mien a ponúkajú relatívne nižšie priemerné výnosy.
Na druhej strane, majú stabilné legislatívne prostredie, ktorého absencia značne sťažuje biznis napríklad na Ukrajine, v Rusku či Srbsku. A kríza, ktorá sa západu dotýka najviac, môže tiež vytvoriť zaujímavé príležitosti.
Pre väčšinu slovenských private equity žralokov boli krajiny na západe zatiaľ málo zaujímavé. No začína sa to meniť. „Povzbudzujem svojich manažérov, aby sa nezameriavali len na východ, ale viac hľadali obchodné príležitosti aj v západnej Európe,“ tvrdí J. Haščák.
Aj tam je podľa neho dostatok vhodných akvizičných cieľov. Teda spoločností, ktoré fungujú neefektívne a po reštrukturalizácii môžu byť zdrojom značných príjmov.
No partner Penty priznáva, že treba meniť aj postoje slovenských manažérov: „Pri hľadaní príležitostí vo vyspelých krajinách vidieť, že sú menej sebaistí ako pri investovaní na východe.“
Foto - Flickr.com, Profimedia.cz, Vlado Benko, Miro Nôta
