V polovici októbra firma Embraco Slovakia zo Spišskej Novej Vsi oznámila 140 zamestnancom neradostnú správu. Ľudovo povedané, dostali padáka. Trochu sofistikovanejšie, stali sa obeťami globálnej finančnej krízy.
Výrobcovi komponentov do chladiarenských zariadení sa znížili objednávky, najmä zo Severnej Ameriky, a tak musel zredukovať výrobu. S tým, že pri jej opätovnom zvyšovaní prepustených pracovníkov osloví prednostne.
Embraco pocítilo turbulencie na trhoch už v lete. Vtedy to ešte vedenie firmy uhralo bez personálnych zmien.
V auguste obmedzilo pracovnú zmenu na jednej z výrobných liniek, o mesiac neskôr zasa pomohol presun niekoľkých desiatok robotníkov do iných závodov v regióne. No v októbri už alternatív k prepúšťaniu evidentne nebolo.
Ak budú výsledky
Kým v Embracu naplno riešia následky krízy, v podnikoch, ktoré TREND v rámci miniankety oslovil, žijú manažmenty a HR oddelenia v podstate triviálnymi problémami. V čase, keď sa finišuje s prípravou biznis plánov na ďalší rok, ich zamestnávajú vyjednávania s odborármi či trhové platové benchmarky.
Zdá sa, že aj v období krízy, aspoň zatiaľ, idú v starých koľajach. Dokonca aj v bankách sa plánuje ako po iné roky. Hoci u niektorých sa dali očakávať zmeny, keďže ich materské firmy už chápadlám krízy čelili.
A tak ani odpovede na otázku, či a v akej miere sa platy zamestnancov v budúcom roku zvýšia, neprekvapili. TREND zámerne v otázkach nespomínal krízu, aby respondentom nesugeroval obranné vyjadrenia.
Viacero firiem uviedlo, že platy závisia od výsledkov kolektívnych vyjednávaní, ktoré sa ešte iba začínajú (napríklad v ŽSR rokuje manažment s deviatimi odborovými organizáciami). Alebo že sa pôjde podľa existujúcich kolektívnych zmlúv.
No do vzorca okrem odborárov vstupujú i iné faktory. Napríklad hovorca Slovenskej pošty Juraj Danielis spomína, že pri zvyšovaní platov sa bude prihliadať na rast produktivity práce.
Obdobne to vidia v Dexia banke. Riaditeľ ľudských zdrojov Milan Rozbora uvádza, že banka „si ctí záväzok z vyššej kolektívnej zmluvy“ zvýšiť priemernú mzdu najmenej o tri percentá. Ale za podmienky, že „budú dosiahnuté plánované hospodárske výsledky“.
Ďalšie oslovené firmy chcú platy upravovať podľa vývoja spotrebiteľských cien. Používajú pritom viac či menej zložité matematické modely.
Napríklad v Slovnafte sa má „priemerné zvýšenie základnej mzdy odvíjať od predpokladanej miery inflácie na nasledujúci rok, korigovanej rozdielom skutočnej a predpokladanej inflácie v tomto roku“. Aj v INA Kysuce má nárast mzdy kompenzovať infláciu. „Samozrejme, do únosnej miery,“ dodáva riaditeľ fabriky Rudolf Pašteka.
Pravda, existujú výnimky z pravidiel. M. Rozbora z Dexia banky spomína nedostatkové pozície, ako sú IT špecialisti a risk špecialisti. Pri nich sa podľa neho budú zvažovať „individuálne úpravy s prihliadnutím na trhové prostredie a konkurenciu“.
Na to, že do platov môže prehovoriť kríza, si z oslovených podnikov priamo spomenuli iba v štátnych Lesoch SR. Aj v nich o zárobkoch primárne rozhodnú výsledky kolektívneho vyjednávania. No ako dodáva hovorkyňa podniku Anita Fáková, do úvahy sa bude brať i „aktuálna situácia na trhu s drevom a všeobecná recesia v hospodárstve“.
Hard aj soft
Recesia v hospodárstve, či už ju spôsobí priamo kríza alebo „iba“ očakávania z jej dôsledkov, môže v prvom slede zasiahnuť najmä pohyblivú zložku mzdy. Lebo práve tá sa zvykne odvíjať od dosiahnutých výsledkov.
A ako vyplynulo z miniankety TRENDU, bonusy sú v slovenských podnikoch populárne. Ako po motivačnom faktore po nich siaha čoraz viac firiem.
Napríklad v Slovnafte je postupné zvyšovanie pohyblivej zložky „dlhodobým cieľom“, uvádza hovorca Anton Molnár. V Tatra banke zasa z analýz platových prieskumov usudzujú, že podiel pohyblivej zložky na celkovej mzde „je jeden z najvyšších na trhu“, konštatuje riaditeľ odboru ľudských zdrojov Dušan Antoš.
V nadchádzajúcom roku sa to meniť nemá. Spokojní sú i v Slovenskej sporiteľni, kde podľa HR šéfa Martina Čambora budú „pokračovať v schválenej strednodobej stratégii riadenia pomeru fixnej a pohyblivej zložky“.
Stratégiu nezmenia ani v Orangei. „Zostane zameraná na podporu zvyšovania výkonnosti jednotlivca, a prostredníctvom toho spoločnosti ako celku,“ konštatuje riaditeľka úseku ľudských zdrojov Andrea Kopná.
Ak sa nejaké zmeny v bonusoch plánujú, tak v cizelovaní pravidiel. Napríklad v Slovenskej pošte chcú zaviesť nový systém, ktorý bude „orientovaný výkonovo a voči konkrétnemu zamestnancovi adresnejší ako doteraz“, objasňuje J. Danielis. V Dexii zasa mienia k doteraz presadzovaným hard cieľom, ako je objem predaja, doplniť soft ciele, napríklad kompetencie v oblasti riadenia.
Benefity à la carte
V budúcom roku nie sú ohrozené, aspoň podľa respondentov miniankety TRENDU, ani nefinančné zamestnanecké benefity. Hoci teoreticky by bolo relatívne jednoduché ušetriť na nákupe služobných áut, mobilných paušálov, permanentiek do fitnescentier či lístkov do divadla. „Nemáme to v pláne,“ tvrdí napríklad D. Antoš z Tatra banky.
Niektoré firmy dokonca benefity rozširujú. V Dexii podľa M. Rozboru len nedávno zaviedli nový benefit v oblasti životného a úrazového poistenia. Zamestnanecké výhody chce viac využívať aj Slovenská pošta.
V Bratislave, kde podnik cíti vysokú fluktuáciu, chcú na podporu mobility poskytovať pracovníkom bezplatné ubytovanie. Okrem toho, „s rozvojom motorizácie doručovacích rajónov sa uvažuje o príspevku na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania“.
Trendom v zamestnaneckých benefitoch je takzvaný cafeteria systém. Jeho základom je, že pre jednotlivé pozície je stanovený istý balík peňazí.
„Zamestnanci môžu túto sumu vyčerpať podľa vlastného uváženia – na relax, šport, kultúru, zdravotnú starostlivosť či doplnkové dôchodkové poistenie,“ hovorí HR manažérka zdravotnej poisťovne Dôvera Viktória Hlavatá.
Stabilizované počty
Manažmenty a ich HR odnože v podnikoch, ktoré zareagovali na otázky TRENDU, nemienia vybočiť zo zabehaných koľají, ani pokiaľ ide o celkové personálne výdavky. Väčšie zmeny a prekvapenia neplánujú.
Napríklad finančný sektor: „Plán každoročne upravujeme o nárast, o ktorý sa posúva trh,“ sumarizuje D. Antoš z Tatra banky. Aj VÚB sa chce držať trhových benchmarkov. Hoci šéfka ľudských zdrojov a členka predstavenstva Silvia Púchovská prízvukuje, že firma v tomto roku do zamestnancov investovala viac ako iné banky.
Mierne zvýšenie mzdových nákladov čakajú v počítačovej firme Dell, ktorá má na Slovensku viacero servisných centier, obsluhujúcich celé regióny. Výdavky však neporastú tak výrazne ako v minulosti. „Je to dané stabilizovaným počtom zamestnancov,“ objasňuje manažérka korporátnej komunikácie Ivona Žitná.
Zníženie personálnych nákladov spomedzi respondentov miniankety TRENDU plánujú iba štátne lesy. Tie v rámci reštrukturalizácie chcú do konca tohto roka prepustiť päťsto ľudí. Celkovo ich má podnik v súčasnosti necelých 4 400.
„Aplikáciou racionalizačných opatrení očakávame zníženie personálnych nákladov zhruba o desať percent,“ dodáva A. Fáková. Iste, štátne lesy majú reštrukturalizáciu v pláne už dlhé roky, a tak je otázka, či sa im ju teraz podarí rozbehnúť. I keď kríza na to môže byť vhodným obdobím.
Po stabilizácii trhov
Vplyv krízy alebo pocit ohrozenia môže obmedziť i prijímanie nových pracovníkov a zvýšiť tlak na produktivitu práce. Aké sú plány v slovenských podnikoch?
Napríklad v Tatra banke s novými ľuďmi počítajú „len v súvislosti s nárastom obchodu“. Vo VÚB chcú do konca tohto roka obsadiť dvadsať nových pozícií. „V budúcom roku už počet zamestnancov výraznejšie zvyšovať nechceme,“ dodáva S. Púchovská.
Riaditeľ INA Kysuce R. Pašteka vidí snahu o vyššiu produktivitu ako každodennú nutnosť a povinnosť. Pokiaľ ide o prijímanie nových zamestnancov, viac budú vedieť „po stabilizácii trhov“, ktoré momentálne zažívajú turbulentné obdobie.
Globálnu situáciu sledujú i v Delli, kde rast zamestnanosti „závisí od celkového vývoja IT a svetovej ekonomiky“. Na druhej strane, rast produktivity práce v tejto firme podľa I. Žitnej už niekoľko rokov prevyšuje rast miezd: „A tento trend bude pokračovať.“
Ilustračné foto - Profimedia.cz
