Politickí lídri v krajinách na severe Európy od začiatku dlhovej krízy v eurozóne vyhlasovali, že nebudú trpieť, aby daňoví poplatníci platili za problémy iných krajín. Viac ako tri a pol roka zmätkov okolo dlhov a problematických bánk – a s nimi spojených záchranných programov v celkovej výške vyše 400 miliárd eur – však poplatníci zo severu eurozóny v skutočnosti netratili ani cent, napísala v dnešnej analýze agentúra Reuters.
Vlády v Nemecku, Fínsku, Rakúsku, Holandsku a Francúzsku dokonca ušetrili miliardy eur vďaka prudkému poklesu súm, ktoré platia za obstaranie peňazí na finančných trhoch, lebo im prudko klesli náklady na pôžičky. Nezabránilo to však tomu, aby sa v mysliach voličov neujala predstava ťažko pracujúcich Severoeurópanov, ktorí vydávajú svoje peniaze na záchranu márnotratných južanov - predstava, ktorá vyvoláva zlosť a podkopáva jednotu Európy.
"Fínsko ohromne zarobilo, hoci to ani nepredpokladalo," povedal šéf odboru medzinárodných vecí a záležitostí Európskej únie na fínskom ministerstve financií Martti Salmi. "Zatiaľ sme nestratili ani cent," povedal agentúre Reuters. "To isté, čo pre Nemecko, platí aj pre Fínsko."
Silnejšia finančná pozícia Nemecka je výsledkom zníženia jeho nákladov na úvery o viac ako dva percentuálne body, čo si tamojší činitelia uvedomujú. Šéf stáleho záchranného fondu eurozóny Klaus Regling na prezentáciách v Nemecku často cituje dve štúdie, ktoré ukazujú, že pre Berlín kríza v neplánovaných dôsledkoch znamená veľké úspory.
V jednej štúdii nemecký poisťovací gigant Allianz vypočítal, že Berlín v rokoch 2010-2012 ušetril 10,2 miliardy eur vďaka lacnejším úverovým nákladom. Výnos z desaťročného štátneho dlhopisu totiž klesol z 3,39 percenta na súčasných 1,18 percenta.
Ďalšia štúdie od Jensa Boysen-Hogrefea z ekonomického inštitútu IfW naznačuje, že nemecký federálny rozpočet v roku 2011 ušetril 8,6 miliardy eur vzhľadom na nižšie úrokové sadzby Európskej centrálnej banky a investorom, ktorí do Nemecka, považovaného za bezpečné miesto, vložili svoje peniaze. Tieto úspory stúpli v roku 2012 na 9,6 miliardy eur a len samotný efekt "bezpečného prístavu" bude mať tento rok hodnotu dvoch miliárd eur, tvrdí IfW.
"Ak k tomu pridáme výhody z úrokových sadzieb z obdobia 2010 až 2012 a tie, z ktorých bude Nemecko ťažiť v ďalších rokoch, dôjdeme z hľadiska kumulovaného úroku odhadom k sume 67 miliárd eur, čo bude úľava pre nemecký rozpočet," uviedla Allianz v správe z minulého septembra.
Fínsko, Holandsko, Rakúsko a Francúzsko možno nezískali toľko, čo Nemecko, počas krízy im však podstatne viac klesli úverové náklady. "Severoeurópske krajiny majú z týchto operácií značný zisk a tieto priame a nepriame výhody nedistribuovali rovnomerne," povedal Reuters vysoko postavený činiteľ v Bruseli.
V jadre mylnej predstavy o stratách daňových poplatníkov je skutočnosť, že rozdiel medzi požičiavaním a dávaním prestal vo verejnom komunikačnom priestore existovať. Situácia je však iná. Fínska centrálna banka vlani prispela 227 miliónmi eur do fínskeho rozpočtu, čo bol výsledok zisku, ktorý mala z vládnych dlhopisov Grécka, Španielska a Portugalska. Tento rok by tento zisk mal vzrásť na 360 miliónov eur.
Činitelia tvrdia, že aj keby niektoré krajiny čerpajúce záchranný úver nemohli časť požičaných peňazí vládam eurozóny vrátiť, alternatíva - teda rozpad eurozóny - by bola oveľa drahšia, než všetky straty zo záchranných programov.
Štúdia, ktorú zadala nemecká nadácia Bertelsmann Stiftung, tento týždeň ukázala, že keby sa Nemecko malo vrátiť k marke, bol by jeho ročný hrubý domáci produkt medzi rokmi 2013 a 2025 o 0,5 percentuálneho bodu nižší. To by v priebehu týchto 13 rokov znamenalo stratu 1,2 bilióna eur - teda polovicu veľkosti nemeckej ekonomiky za minulý rok.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
