Kríza chytá druhý dych

Posledná hospodárska kríza sa začala v lete 2008 prepadom akciových trhov a indikátorov dôvery v ekonomike. Na Slovensku sa globálna recesia prejavila poklesom ekonomiky za jediný štvrťrok o osem percent. Po troch rokoch situácia na akciových trhoch i vývoj sentimentu vyzerajú podobne. Hoci tri hlavné americké indexy sú na podobných úrovniach ako pred rokom, minulý týždeň sa prepadli zhrubna o desatinu.

„Blbá“ nálada panuje aj v Európe. Indikátor podnikateľskej klímy v eurozóne klesol v júli na pätnásťmesačné minimum. Za jeden mesiac sa znížil najviac od decembra 2008. Slovenský index ekonomického sentimentu sa zas v siedmom mesiaci roka prepadol na svoje štrnásťmesačné minimum. Dosahuje tak podobnú hodnotu, akú mal v októbri 2008, teda tesne pred veľkým hospodárskym poklesom. Svetové ekonomické médiá upozorňujú aj na ďalšie podobnosti medzi situáciou v roku 2008 a súčasnou situáciou.

Rizík je veľa

Podľa britského The Economist je pravdepodobnosť, že americké hospodárstvo budúci rok poklesne, 50-percentná. S rovnakou podobnosťou to vidí napríklad aj ekonóm z Harvardskej univerzity Martin Feldstein.

Druhý dych krízy súvisí s tým, že politici preniesli ekonomické problémy na plecia verejných financií. Najväčším rizikom je tak pretrvávajúca vysoká zadlženosť. Takže v porovnaní s rokom 2008 majú vlády menší priestor na ďalšie záchrany bánk a výrobných firiem.

Zatiaľ optimisti
(predikcie rastu slovenského HDP v 2. – 4. kv. 2011, %, s.c.)

Európskej únii sa minulý mesiac podarilo zabrániť potenciálnej bankovej kríze druhou dohodou o pomoci Grécku. No dlhová hrozba nad starým kontinentom visí naďalej. Kým Grécku, Írsku a Portugalsku úrokové prirážky na dlh klesli, zvýšili sa väčším ekonomikám, Taliansku a Španielsku.

Taliansky verejný dlh dosahuje 1 900 miliárd eur, teda viac ako štvornásobok 440-miliardovej úverovej kapacity eurovalu. Na jednej strane je pozitívne, že trhy medzi členskými štátmi eurozóny rozlišujú, no v konečnom dôsledku to ohrozuje ekonomiku celej Európy. Ak by sa do problémov dostala jedna z veľkých krajín, okrem potenciálneho zníženia ratingu eurovalu by sa jej default automaticky preniesol do súkromného sektora. Čo by s veľkou pravdepodobnosťou znamenalo ďalší hospodársky prepad.

Do situácie sa preto čoraz viac angažuje Európska centrálna banka (ECB), ktorá nakupuje dlhopisy problémových krajín. Ak bude ECB v tomto trende pokračovať, možno tým odvráti ďalšiu dlhovú krízu. Pravda, za cenu federalizácie veľkých juhoeurópskych dlhov, čo zvýši tlak na posilňovanie kompetencií Bruselu na úkor členských štátov.

Ani ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie však ekonomike nemusí výrazne pomôcť. Rekordne nízke úrokové sadzby ani predchádzajúce vlny pumpovania peňazí do hospodárstva nepriniesli silné rastové efekty. Nové peniaze vo finančných inštitúciách sú využívané skôr ako rezervy pre prípad ďalších problémov likvidity. Inak povedané, toľko žiadaný dopyt zatiaľ veľmi nezvyšujú.

Ratingová hrozba

V tejto situácii sú problémy Ameriky to posledné, čo Európa potrebuje. Rast v najväčšej ekonomike sveta dosiahol v prvom polroku menej ako jedno percento. Odtiaľ je do recesie už iba krôčik. V krajine sa stále nespamätal trh s bývaním, spotrebitelia splácajú dlhy z minulosti a neťahajú tak nahor spotrebu domácností. Situácii ešte priťažia škrty vo verejných výdavkoch, na ktorých sa dohodli demokrati s republikánmi pri zvýšení dlhového stropu.

Do ďalšej priepasti
(vývoj indikátora ekonomického sentimentu, body)

Pozitívne naopak prekvapili minulotýždňové dáta o nezamestnanosti v USA, keď počet nových poberateľov dávky v nezamestnanosti mierne poklesol. Ani to však nezabránilo ratingovej agentúre Standard & Poor’s v tom, aby Amerike po vyše 70 rokoch znížila najvyšší možný rating. Pritom ďalšia revízia môže prísť už v novembri. Takýto vývoj môže zásadne pohnúť bezrizikovým kreditom Spojených štátov a zvýšiť už teraz veľké náklady na ich dlhovú službu.

Zabudnite na tigra

Ak sa trápia najväčšie ekonomiky sveta, biedne vyhliadky má aj Slovensko. Problémy proexportne orientovanej ekonomiky naznačujú soft indikátory v eurozóne. Indexy nákupných manažérov v nemeckom a českom priemysle, najdôležitejších destináciách slovenskej produkcie, sa nachádzajú len tesne nad hranicou, ktorá oddeľuje hospodársky rast od poklesu. To v letných mesiacoch spôsobí výrazné spomalenie rastu slovenskej priemyselnej produkcie a vývozov – hlavných ťahúňov domáceho ekonomického rastu. Potvrdili to už júnové čísla priemyselnej produkcie, ktoré vykázali najpomalší rast od novembra 2009.

Na domácu ekonomiku pôsobí reštriktívne aj nutná konsolidácia verejných financií a znižovanie vládnej spotreby. Podobný vplyv má aj spotreba domácností. Maloobchodné tržby od začiatku krízy klesajú a nezamestnanosť sa zo svojho krízového maxima tiež veľmi neznížila.

To všetko naznačuje prinajmenšom spomalenie rastu v druhom polroku tohto roka. Najpesimistickejší z hlavných slovenských bánk sú zatiaľ analytici UniCredit Bank. Kým v prvom polroku dosiahol medziročný rast pravdepodobne 3,5 percenta, v druhom polroku predpokladajú najmä pre stagnujúcu spotrebu domácností a spomalenie rastu v eurozóne iba 2,7-percentné tempo.

VÚB, Slovenská sporiteľňa a Tatra banka, ale aj ministerstvo financií zatiaľ spomalenie nepredpokladajú. Všetko však nasvedčuje tomu, že nedávne prognózy Národnej banky Slovenska, ktoré niektoré médiá prezentovali ako návrat Slovenska k ekonomickému tigrovi EÚ, boli zrejme príliš optimistické. Spomalenie svetovej ekonomiky totiž indikujú de facto všetky možné ukazovatele vrátane predstihových indikátorov OECD. A to platí aj pre Čínu i Indiu. Na rozdiel od ostatnej krízy sa tak v prípade ďalšieho prepadu Západ nemôže spoliehať ani na silný dopyt z rozvíjajúcich sa krajín.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDu č. 32, kde si môžete prečítať viac o dlhovej kríze.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.