Kresťanstvo opustia milióny, moslimov a neznabohov pribudne, tvrdí analýza

Uvádza to prognóza vývoja náboženstiev do roku 2050, ktorú urobil americký inštitút Pew Research Center.

Ešte v roku 2010, od kedy štúdia mapuje religiózny vývoj, bolo kresťanstvo dominantné náboženstvo na svete. Počet veriacich, ktorí sa k nemu hlásia, sa pohyboval okolo 2,2 miliardy. V závese za kresťanstvom bol islam ako druhé náboženstvo s najväčšou základňou – oficiálne čísla hovoria o tom, že na svete žije 1,6 miliardy Moslimov.

Ak budú pokračovať súčasné demografické trendy, tak do polovice 21. storočia islam bude mať takmer taký istý počet veriacich ako kresťania.    

Výsledky, ktoré odkazujú na štatistické trendy, sa dotknú celkovej sily náboženstva. Kresťanstvo stratí prím v dominantnosti. O 40 rokov bude naďalej takmer každý tretí človek na planéte kresťanom, Moslimovia už budú v tesnom závese. V súčasnosti tvoria iba štvrtinu svetovej populácie. 

Počet veriacich ako takých bude v konečnom dôsledku rásť: Do roku 2050 stúpne veľkosť svetovej populácie o 35 percent a rovnako aj počet Kresťanov, ale na Moslimov sa nechytajú - ich nárast sa predpokladá o 72,5 percenta, teda dvakrát viac ako bude nárast počtu ľudí po celom svete. 

Pomerne rýchle budú narastať aj počty neveriacich respektíve mimo náboženstva (pod pojmom nezaradení sú ateisti a agnostici), ktorých počet počas štyroch desaťročí vzrastie o 10 percent. 

Aj keď počet nezaradených (ateistov) v percentuálnom ponímaní na celom svete rastie len veľmi pozvoľna, ich počet bude podľa analýzy rásť predovšetkým v USA a Európe. Napríklad v USA tvoria ateisti asi 16 percent obyvateľstva (vrátane detí), do roku 2050 ich podiel má vzrásť až na 26 percent - podobná prognóza čaká aj európske krajiny.

Platí všeobecný vzťah, že čím sú krajiny bohatšie, tým obyvatelia menej veria v nejaké náboženstvá, čo dokazuje táto štúdia. Analýza skúmala, aké dôležité je náboženstvo v živote ľudí. Kým v Kanade, Nemecku alebo Austrálii len každý piaty respondent odpovedal, že je skutočne dôležité, v prípade afrických, juhoázijských a juhoamerických krajín priznali dôležitosť božstva 60 až 90 percent ľudí. V drvivej väčšine týchto krajín bolo HDP na hlavu obyvateľov hlboko pod 20-tisíc dolármi. 

Výnimkou vo výskume boli len Spojené štáty, ktoré sa vyznačuje vysokou príjmovou nerovnosťou, preto korelácia medzi bohatstvom a vierou nefungovala. 

Bohatšie krajiny majú tendenciu menej sa upierať na vieru a náboženstvo Zdroj: pewresearch.org

Rovnako platí skutočnosť, že čím je človek starší a menej vzdelaný, tým má vyššiu pravdepodobnosť tvrdiť, že ak chce byť dobrým človekom, musí byť aj veriaci. Tak napríklad v Grécku len tretina mladých ľudí je presvedčená, že ak chce byť dobrým človekom, potrebuje vychádzať z náboženstva, v prípade seniorov je to až 62 percent Grékov. 

Najzaujímavejším grafom, na ktorý sa zamerali analytici z Pew Research Center, bol prognostický model, ktorý sa zameral na konvertujúcich veriacich. Analytici sa zamerali na 70 krajín svete - v niektorých krajinách je totiž bežné, že človek zmení vieru v náboženstvo, do ktorého ho zasvätili rodičia a buď sa stane ateistom alebo prejde na inú vieru. V iných krajinách, najmä islamských, je tento trend len veľmi výnimočný a často súvisí aj so slobodou človeka. 

Trojročné dievčatko Jillian Nguyen na omši v americkom meste Philadelphia. Zdroj: SITA/AP

V nasledujúcich 40 rokoch najväčšie čisté straty podľa štatistikov čakajú kresťanov. Zo štatistickej projekcie vyplýva, že kresťanská viera získa 40 miliónov veriacich - väčšinou sa obrátia z inej viery alebo sa dajú pokrstiť, hoci ich rodičia k viere v detstve neviedli.

Čo je však prekvapivejšie, v nasledujúcich desaťročiach kresťanstvo v dôsledku konvertujúcich veriacich stratí 106 miliónov ľudí. Ide o stratu 66 miliónov veriacich duší do roku 2050. Naopak za toto obdobie sa ateistom stane 61 miliónov ľudí, väčšinou ide o bývalých kresťanov. 

Na podiely jednotlivých náboženstiev bude mať vplyv aj migrácia ľudí. Analytici urobili modely (s a bez) vplyvu prisťahovalcov. Zistili, že v Európe sa do roku 2050 zvýši podiel Moslimov zo súčasných 5,9 na 10,2 percenta v prípade ďalších vĺn cudzincov (bez imigrácie sa podiel zvýši na 8,4 percenta).  Len na porovnanie v Severnej Amerike sa predpokladá ich rast z úrovne 1,4 na 2,4 percenta.