Vo svojom príhovore na jednom z pracovných stretnutí Putin pripomenul, že opakovane hovoril o potrebe zmien v ústave, a to aj v oblasti zlepšenia politického systému, upevnenia sociálnych záruk, posilnenia suverenity a integrity štátu, duchovných a morálnych hodnôt.
Ruské občianske združenie Golos tvrdí, že referendum o ústave bolo zmanipulované
Podotkol, že od rozpadu ZSSR uplynulo len málo času a „moderné Rusko je, samozrejme, stále vo fáze formovania“. Dodal, že „stále sme veľmi zraniteľní mnohými spôsobmi“. Zdôraznil, že „potrebujeme vnútornú stabilitu a čas, aby sme posilnili krajinu a všetky jej inštitúcie“.
Podľa Putina výsledky hlasovania ukazujú, že občania Ruskej federácie dôverujú štátnym orgánom a štátne orgány by mali urobiť všetko pre to, aby túto dôveru nesklamali.
Ruský prezident zároveň vyjadril pochopenie pre postoj tých občanov, ktorí hlasovali proti prijatiu zmien v ústave. Priznal, že „stále máme veľa nevyriešených problémov (....)“ a „ľudia často čelia nespravodlivosti, bezcitnosti, ľahostajnosti“, a to aj zo strany úradov.
Putin zostane pri moci dlhšie
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil výsledky tohto hlasovania za triumf. Nespresnil pritom, s ktorými z reforiem sa začne ako prvými.
Zmeny a doplnenia do ústavy, ktoré okrem iného umožňujú, aby Putin zostal pri moci až do roku 2036, odobrilo 78 percent voličov, proti ich bolo 21 percent, vyplýva z údajov zverejnených vo štvrtok ruskou Ústrednou volebnou komisiou.
Rusko: Zmeny v ústave podporilo 77,92 percenta voličov
Účasť na hlasovaní dosiahla 68 percent, čo znamená, že do volebných miestností prišlo 58 miliónov občanov. Ide o takmer 53 percent všetkých občanov Ruskej federácie s právom voliť.
Návrhy na zmeny a doplnenia v ústave, predložené Putinom a rozpracované komisiami, predtým schválili obe komory ruského parlamentu a regionálne zastupiteľstvá.
Putin od začiatku vcelku krátkeho procesu príprav reforiem v ústave trval na tom, aby zmeny odobrili občania v hlasovaní, aj keď zo zákona referendum v takomto prípade nie je potrebné. Ruský prezident argumentoval, že schválenie ľudom poskytne ústavným zmenám väčšiu legitimitu.
Pôvodne sa celoštátne hlasovanie o zmenách ústavy malo konať 22. apríla. Kremeľ ho odložil vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v Rusku vyvolanú koronavírusom nového typu.
