Kremeľ vo štvrtok uviedol, že je hlboko znepokojený vzplanutím násilia na východnej Ukrajine a dúfa, že Západ využije svoj vplyv na Kyjev, aby zabránil ďalšej eskalácii, píše agentúra Reuters. Napätú situáciu vo východnej Ukrajine sleduje portál The Guardian.
Hovorca Vladimira Putina Dmitrij Peskov obvinil Kyjev z „nehoráznych provokácií“ a obvinil ukrajinské jednotky, že začali s ostreľovaním ako prvé. Peskov povedal, že Moskva podľa agentúry Ria Novosti už dlhšie varuje pred „nadmernou koncentráciou ukrajinských ozbrojených síl“ v bezprostrednej blízkosti kontaktnej línie.
„Teraz vidíme, že dochádza k hrozným provokáciám, vidíme správy od predstaviteľov samozvaných republík, že na kontaktnej línii dochádza k streľbe, že prvý úder prišiel z ukrajinskej strany. Tieto informácie sú znepokojujúce. Situáciu budeme sledovať aj naďalej," dodal.
Stanovisko Ukrajiny
Nemenovaný zdroj z prostredia ukrajinskej vlády uviedol, že ostreľovanie z povstaleckého územia na východe krajiny nie je „typické“ a „vyzerá ako provokácia“, píše agentúra Reuters.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že dedina Stanycja Luhanska bola ostreľovaná ťažkými zbraňami a vyzval ostatné krajiny, aby útok odsúdili.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij napísal, že hovoril s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom o „provokačnom ostreľovaní“.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá už roky monitoruje konflikt v Donbase, informovala o „viacerých prípadoch ostreľovania“ na východe Ukrajiny.
Ukrajinskí predstavitelia zverejnili fotografie škôlky, ktorá bola podľa nich poškodená ostreľovaním, zatiaľ čo Kremeľ obvinil Ukrajinu, že strieľala ako prvá.
Ukrajinská Operácia spoločných síl (OOS): Od polnoci zo stredy na štvrtok do 11.00 h došlo na východe Ukrajiny k 29 prípadom porušenia prímeria, pri ktorých boli použité kanóny kalibru 122 a 120 milimetrov, 82 milimetrové mínomety a granátomety. Tanky ostreľovali obec Trojicke.
Joint Forces Operation: 29 ceasefire violations since midnight to 11am. 122mm, 120mm artillery, 82 mm mortars, grenade launchers used. Tanks shelled Troitske https://t.co/9oOp8dewHC pic.twitter.com/pw54klrAhK
— Liveuamap (@Liveuamap) February 17, 2022
Ostreľovanie musel nariadiť Kremeľ
Bývalý švédsky premiér Carl Bildt vyslovil vo štvrtok podozrenie, že za ostreľovaním z ťažkých zbraní, ku ktorému došlo ráno na východe Ukrajiny, stojí Moskva.
„Ak dôjde k použitiu ťažkého delostrelectva, tak je to zvyčajne na priamy rozkaz (Moskvy) a nie nejakých miestnych horlivcov,“ napísal na Twitteri Bildt, ktorý v súčasnosti spolupredsedá Európskej rade pre zahraničné veci.
Zásoby krvi ako dôkaz?
Americký minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok povedal, že Rusko pomaly presúva svoje jednotky bližšie k ukrajinským hraniciam a zvyšuje zásoby krvi.
„Sám som bol ešte prednedávnom vojak. Z vlastnej skúsenosti viem, že takéto veci sa nerobia len tak pre nič-za nič,“ komentoval Lloyd tvrdenia Moskvy, že Rusko z blízkosti ukrajinských hraníc sťahuje svoje jednotky. A rozhodne sa nerobia vtedy, keď sa chystáte baliť kufre a ísť domov,“ dodal Austin.
Predpokladaný scenár postupu Moskvy
Ako zámienku pre vpád na Ukrajinu môže Rusko na vlastnej pôde uskutočniť falošný teroristický útok, zaútočiť dronom, odhaliť masový hrob alebo podniknúť útok chemickými zbraňami. V Bezpečnostnej rade OSN to povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken s tým, že Moskva pripravovanú inváziu uskutoční v „najbližších dňoch“. Informuje portál Sky News.
Blinken povedal, že Rusko má v blízkosti ukrajinských hraníc zhromaždených „150-tisíc“ svojich vojakov. Americký minister zahraničných vecí tiež v Bezpečnostnej rade OSN vyslovil podozrenie, že po provokácii bude nasledovať odpálenie rakiet, rušenie komunikácie a kybernetické útoky, ktoré „vyradia z činnosti kľúčové ukrajinské inštitúcie“.
Následne ukrajinské hranice prekročia pechota a tanky, ktoré budú postupovať na dôležité ciele, vrátane metropoly Kyjev. Blinken však dodal, že ešte stále je v hre aj diplomatické riešenie a že svojmu ruskému náprotivkovi Sergejovi Lavrovovi zaslal list, v ktorom mu navrhuje stretnutie. To by sa malo uskutočniť na budúci týždeň.
K vývoju na rusko-ukrajinských hraniciach sa vyjadril aj Stoltenberg
Zdá sa, že sústreďovanie ruských síl na hraniciach s Ukrajinou pokračuje. A to aj napriek tvrdeniam Moskvy, že svoje jednotky z blízkosti ukrajinských hraníc sťahuje, uviedol vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Napriek tvrdeniam Moskvy sme zatiaľ nevideli žiadny náznak deeskalácie. Práve naopak, zdá sa, že sústredenie ruských síl pokračuje. Udalosti (na ukrajinských hraniciach) pozorne sledujeme. Vyzývame Rusko, aby urobilo to, čo hovorí, a stiahlo svoje jednotky z hraníc s Ukrajinou. Bude to prvý krok smerom k mierovému politickému riešeniu,“ povedal Stoltenberg po stretnutí ministrov obrany NATO.
Operácia pod falošnou vlajkou?
Britský premiér Boris Johnson označil vo štvrtok ranný útok na škôlku na východe Ukrajiny za „operáciu pod falošnou vlajkou“, ktorej cieľom bolo zdiskreditovať Ukrajincov. „Veľmi sa obávame, že takýchto incidentov bude v nasledujúcich niekoľkých dňoch viac,“ povedal Johnson počas návštevy leteckej základne RAF v anglickom grófstve Lincolnshire.
„V tejto chvíli pracujeme hlavne na tom, aby sme posilnili balík sankcií, ktoré budú nasledovať bezprostredne po prípadnej ruskej invázii (na Ukrajinu),“ dodal Britský premiér.
Rusko vyhostilo vysokopostaveného amerického diplomata
Rusko vyhostilo zástupcu amerického veľvyslanca v Moskve Bartla Gormana, píše Sky News. Prečo sa Moskva pre tento krok rozhodla, nebolo bezprostredne známe.
Ďalšie dôležité správy
