Proces komplexných akreditácií slovenských vysokých škôl bude mať zrejme dohru na súde. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZSP) podala žalobu na Ministerstvo školstva. Ako sa pre agentúru SITA vyjadril minister Ján Mikolaj, rezort navrhol opravu spisu školy, podľa ktorého Akreditačná komisia (AK) navrhuje zaradenie školy do jednej z troch kategórií. Takýto zásah je však podľa bývalého rektora VŠZSP Vladimíra Krčméryho v rozpore so zákonom o vysokých školách. V. Krčméry tiež podozrieva rezort školstva, že disponuje údajmi o výške odvodov, ktoré škola platí za svojich zamestnancov. V stanoviskách ministerstva práce z novembra 2009 sa však uvádza, že rezort Viery Tomanovej nedal súhlas Sociálnej poisťovni na poskytnutie osobných údajov o poistencoch vysokej školy zdravotníctva.
Spor medzi rezortom školstva a VŠZSP je v otázke tzv. evidenčného počtu učiteľov, ktorý je v pomere k počtu študentov jedným z kritérií (KZU-6) komplexnej akreditácie. Škola bola akreditačnou komisiou hodnotená ako vôbec prvá a prvý návrh komisie hovoril o zaradení školy medzi univerzitné vysoké školy. No ministerstvo malo pochybnosti o správnosti údajov, ktoré škola komisii poskytla. Kontrola z júna 2008 potvrdila školou deklarované počty pedagógov. Na zasadnutie AK dňa 12. decembra 2009 však prišlo ministerstvo školstva s novými číslami, podľa ktorých škola kritériu KZU-6 nesplnila a mala by byť zaradená medzi odborné vysoké školy. O deň neskôr sa V. Krčméry vzdal funkcie rektora.
Ministerstvo vám vyčíta, že ste do prepočítaného evidenčného počtu učiteľov zahrnuli aj externých učiteľov.
Zákon to dovoľuje. V definícii ministerstva v metodickom pokyne sa uvádza, že do evidenčného počtu sa zahŕňajú všetci stáli, dočasní aj externí zamestnanci. Bez ohľadu na počet odučených hodín. Jediní, čo sa nepočítajú, sú zamestnanci na dohodu. Ale minister dal pokyn: započítavajte len interných pracovníkov, nikoho iného. Učiteľov, ktorí pracujú v zahraničí, nám napr. tiež nezapočítali.
Tvrdíte teda, že ministerstvo vašu školu poškodilo a kritérium spĺňate?
Áno. Druhý závažný problém vidím v tom, že minister neposlal list mne, nepovedal, že má s našou školou problém. Poslal AK žiadosť, aby zmenila svoje hodnotenie. Ale zákon jednoznačne hovorí, že podklady na komplexnú akreditáciu dáva vysoká škola. Nie ministerstvo zdravotníctva, ani ministerstvo obrany či ministerstvo vnútra, ktoré má tiež svoju vysokú školu. Štátny orgán môže konať len v medziach zákona a postup ministra nie je v medziach zákona o vysokých školách.
Hovoríte, že spĺňate kritériá na zaradenie medzi univerzitné vysoké školy. Neľutujete teraz svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie rektora? Nie je to zbavovanie sa zodpovednosti?
Nie. Ja som tým chcel upozorniť verejnosť, že sa tu deje niečo, čo nie je v poriadku. To bol hlavný dôvod. Ja na funkcii rektora nelipnem. Pre mňa je táto funkcia strata. Po všetkých stránkach. Odbornej aj zdravotnej. Ja som osprostel ako lekár, ani nepublikujem toľko, ako v minulosti. Keď som bol rádový učiteľ, mal som za jeden rok dvadsať karentovaných publikácií a tridsať vystúpení v zahraničí. Odkedy som sa stal rektorom, mám tri publikácie a jedno vystúpenie v zahraničí. Funkcia je to posledné, čo mi chýba a som rád, že som sa jej zbavil.
Ja nehovorím, že sme lepší, ako ostatní, ani nikoho nežiadam, aby nás zaradil medzi univerzity. O tom rozhoduje akreditačná komisia. Zo štátneho rozpočtu nedostávame žiadne peniaze a či sme, alebo nie sme univerzitná vysoká škola, na tom vôbec nezáleží.
Zdroj: textz
No od zaradenia závisí, aké tituly budete môcť udeľovať.
V zákone nikde nie je uvedené, že odborná vysoká škola nesmie udeľovať nejaké tituly. V §52 je napísané, že udeľuje „najmä“ titul bakalára. To je len interpretácia ministra a ľudí z rezortu školstva. Hovoria, že nezaradené školy nemôžu robiť doktorandské štúdium. To takisto nie je pravda. Keby nemohli, ako by sa neskôr mohli stať univerzitami? Ako by sa odborná škola mohla dostať medzi nezaradené, keby nemohla robiť magisterské štúdium?
Čo sa nám však najviac nepáči, je, že s nami nikto nekomunikuje a dôležité informácie o nás sa dozviem z Pravdy alebo zo Sme. Keď nám ministerstvo ukladá úlohy, tak listy chodia každý týždeň. Ale fakt, že má problém s nejakým ukazovateľom, sa dozviem s médií.
To je tá „nečistá hra“, o ktorej ste pri vzdaní sa funkcie hovoril?
To, ale aj tie nekončené kontroly. Všetky dopadli v náš prospech, no ale musí prísť ďalšia, ktorá po troch rokoch tie všetky akože podvody odhalí. Podľa poslednej, novembrovej kontroly, ktorá sa zaujímala aj o výšku odvodov zaplatených v roku 2009 za našich zamestnancov, sme nesplnili kritériá. Ako to môžu vedieť, keď odvody za december 2009 zaplatíme až v januári?!
Prečo vlastne ministerstvo zaujíma výška odvodov, ktoré platíte?
Lebo pán minister tvrdí, že nestačí skontrolovať všetky pracovné zmluvy, ale treba sa pozrieť aj na odvody. Čo nemá nič spoločné s pracovnými zmluvami. Lebo človek, ktorý je zamestnaný na tzv. úkolovú pracovnú zmluvu, pracuje z domu cez počítač alebo, ja neviem, v Nairobi, môže mať jeden mesiac mzdu tristo euro a druhý mesiac tritisíc euro. Navyše, ministerstvo podľa zákona má právo len na kontrolu nakladania s financiami zo štátneho rozpočtu a dodržiavania zákona o vysokých školách. Ale ja im tie údaje o odvodoch poskytnem, lebo keby som to neurobil, tak minister zase prehlási, že som na školu nevpustil nejakú kontrolu. To vôbec nie je pravda. My sme sa s tou kontrolu AK stretli a asi hodinu sme diskutovali, či je ich činnosť zákonná. Na čo oni prehlásili, že pokiaľ nemajú istotu, že kontrola je zákonná, nebudú ju robiť. A sami odišli. V tejto veci minister nehovoril pravdu, k čomu sme aj zverejnili na internete stanovisko.
Odhliadnuc od komplexnej akreditácie, minister vám tiež vyčíta vysoký počet poslucháčov na externom štúdiu. Spomedzi slovenských vysokých škôl ich máte ďaleko najviac – vyše 12 tisíc. Je možné poskytovať kvalitné štúdium pre takom počte študentov?
Nie. A preto sme začali zvyšovať počty denných študentov. V minulom roku sme prijali 400 denných študentov a rovnaký počet menej externých. V tomto roku sme plánovali tisíc denných študentov a prijali sme 2000. Aj kvôli výzve vlády, aby sme pre krízu prijali viac uchádzačov.
Ten trend narastajúceho počtu externých študentov je na vašej škole dlhodobý. V roku 2004 ste ich mali ani nie 1500, o päť rokov neskôr už osemkrát viac. Nepáči sa to ani mnohým vašim kolegom z akademickej obce.
Chápem ich, ale vysvetlím vám, prečo musíme mať toľko externých študentov a až neskôr ich počet znižovať. Tým, že z rozpočtu nedostávame žiadne peniaze a chceme robiť aj vedu a výskum, kúpiť si priestory, zariadenie do učební, musíme si na to zarobiť. A keďže sme začínali od nuly, robíme to tak, že prijmeme viac externých študentov. Máme pritom najnižšie školné na Slovensku – 230 eur na semester. Keď máte takéto nízke školné, musíte mať viac študentov. Dávame tiež veľa peňazí do výskumu – ročne okolo milión eur, čo je takmer pätina z nášho rozpočtu.
Ale hovoríte, že počet diaľkových študentov idete znižovať.
Môžeme prijať menej študentov a zvýšiť školné. Vtedy budú spokojní rektori aj minister. Bohužiaľ, poslanie školy sa tým zničí. Ním je totiž získať pre štúdium ľudí, ktorí si to v minulosti alebo aj teraz nemôžu dovoliť. Učíme v regiónoch ako Bardejov, Spišská Nová Ves, Rožňava, Michalovce, Trstená, Čadca... Tam sú skutočne chudobní ľudia. Učíme v okresoch s veľkou nezamestnanosťou. Tým pádom tieto pracoviská zavrieme a budeme učiť v Bratislave, Bystrici a Košiciach.
Môžete predsa výšku školného diferencovať.
To je dobrý nápad, odstupňovať školné podľa výšky príjmu študenta. Ale na druhej strane ide o nerovnaký prístup k rovnakému cieľu.
Hovoríte, že riešením situácie ohľadom komplexnej akreditácie vašej školy je vykonanie novej akreditácie.
Len vtedy si každá zo strán môže zachovať vlastnú tvár. Všetky ostatné riešenia sú spochybniteľné a napadnuteľné na súde. To by bola jedna reťaz súdnych sporov, ktoré, som presvedčený, by dopadli v prospech školy. My sme sa už na súd obrátili vo veci zistenia ministerstva školstva, s ktorým sa obrátilo na AK. Posledné uznesenie komisie hovorí o tom, že ministerstvo školstva jej predložilo údaje, podľa ktorých naša škola nespĺňa kritériá. Nám však ministerstvo tieto údaje nedalo, poslalo ich za našim chrbtom. Predseda správnej rady školy sa obrátil listom na AK, aby potvrdila alebo vyvrátila, že ministerstvo za nás dodalo nejaké údaje. List bol poslaný začiatkom decembra, ale doteraz sme nedostali odpoveď. Ako môžem zodpovedať za školu, ak o jej osude rozhoduje niekto iný?
Vyzerá to, ako keby spor medzi vami a ministrom prebiehal v osobnej, nie odbornej rovine.
Ja si ministra veľmi vážim v tom smere, že ak na začiatku svojho úradovania vyjadril snahu eliminovať súkromné vysoké školy, lebo sú vraj zodpovedné za úpadok slovenského vysokého školstva, tak tejto línie sa drží doteraz. Druhá vec je, či je správne nemeniť svoje názory, ak sa objavia protiargumenty. Pripustiť, že súkromné vysoké školy, ktoré začínali na zelenej lúke, by mohli byť kvalitné bez štátneho rozpočtu, by znamenalo spochybniť oprávnenosť finančných tokov na štátne a verejné vysoké školy. A to si vysoké školy ani minister nemôžu dovoliť priznať. Predstavte si, že máte dve záhrady a jednu z nich hnojíte, druhú nie. Keď vám v záhrade, ktorú nehnojíte, vyrastú rovnaké alebo dokonca lepšie uhorky, ako tie z hnojenej záhrady, tak sa tým spochybní proces hnojenia. A to je niečo, čo naša verejnosť nechce pripustiť.
Druhá rovina sporu je osobná. Pán minister vie, že ja som vždy, aj v médiách, vystupoval proti tým návrhom, ktoré som osobne považoval pre akademickú obec za škodlivé. Ale tak som to robil aj za Ftáčnika či Fronca. Lenže títo dvaja moju kritiku nebrali osobne a boli ochotní diskutovať.
Foto - Maňo Štrauch
