Domy z prefabrikovaných panelov zažili najväčší boom v 70. a 80. rokoch minulého storočia v krajinách východného bloku. Prvý panelák bol pritom postavený už po prvej svetovej vojne v Holandsku. V Prahe sa do prvého panelového domu nasťahovali nájomníci 1. júla 1955 v časti Ďáblice.

Na jedno kopyto

Paneláky boli síce rôzne vysoké, mohli mať od štyroch do dvadsať poschodí, mohli mať vysunuté balkóny či zapustené lodžie, napriek tomu vyzerali takmer všetky rovnako. Pritom prvé panelové domy, ktoré boli len päťpodlažné, boli zdobené rôznymi detailmi, domovými znameniami či arkádovými vchodmi.

Rôznorodosť sa však neskôr vytratila kvôli ich masovej výstavbe. V Česku bolo v rokoch 1953 až 1991 postavených 80-tisíc panelákov, z toho viac ako polovica v 70. rokoch.

Za posledných dvadsať rokov sa panelové domy dočkali masívnych rekonštrukcií, ktoré predĺžili ich životnosť a šedivé sídliská rozveselili rozličnými farbami fasád. Hlavnou úpravou totiž bolo zateplenie týchto domov, výmena drevených okien za plastové, zasklenie balkónov. V interiéri išlo najmä o odstránenie umakartových kúpeľní a toaliet.

Výstavba panelákov, s pomocou ktorej socialistické krajiny pomerne rýchlo vyriešili bytovú krízu, sa realizovala ako celé sídlisko na zelených lúkach, inokedy ale zaplavila aj historické centrá miest.

Z prefabrikovaných panelov sa budovali aj celé nové sídla, napríklad vo vtedajšom ukrajinskom meste Pripjať, ktoré bolo postavené pre pracovníkov blízkej jadrovej elektrárne Černobyl v 70. rokoch. Po výbuchu v elektrárni v apríli 1986 bolo počas pár dní 49-tisíc obyvateľov mesta evakuovaných a v súčasnosti je z Pripjati „mesto duchov“.

Baťovský experiment

Prvé pokusy s panelovými domami na českom území začala v roku 1940 firma Baťa, ktorá experimentovala s montovanými domami z veľkých tvárnic z betónu liatych priamo na stavenisku. Počas vojny firma postavila niekoľko pokusných dvojdomov. Po znárodnení firmy sa vývojové pracovisko postupne presunulo do Ústavu montovaných stavieb v Prahe.

Ale prvý dom z celostenových panelov vyrástol v Zlíne, vtedajšom Gottwaldove, v roku 1953 za štyri mesiace podľa projektu architektov Hynka Adamca a Bohumíra Kuly a dostal označenie G40 (Gottwaldov 40 bytov).

Ten istý rok začala výstavba panelových domov aj v ďalších mestách Československa, vrátane Prahy. Prvý pražský panelák vyrástol v roku 1953 v časti Ďáblice, nájomníci v ňom ale začali bývať až o dva roky neskôr. Jedným z nich bol aj projektant domu, architekt Miloslav Wimmer, ktorý použil systém skeletopanel, od ktorého sa zároveň upustilo, okrem iného aj preto, že sa skelety aj panely museli vyrábať priamo na mieste.

Na rozdiel od prvého paneláku v Zlíne a ďalších panelákov mal ten ďáblický sedlovú strechu, ozdobnú rímsu a byty s rozlohou sto metrov štvorcových. Neskôr boli v panelákoch najbežnejšie trojizbové byty o rozlohe asi 60  metrov štvorcových.

Prvým panelákovým sídliskom sa stala Zelená liška v Prahe 4, postavená v rokoch 1954 až 1955. V súčasnosti zaberajú panelákové sídliská asi šesť percent rozlohy českej metropoly a je v nich približne 200-tisíc bytov.

Najväčším je však Jižní Město, kam sa prví nájomníci sťahovali v roku 1976 a v súčasnosti tam žije asi 83-tisíc ľudí. Len budovanie a život jeho prvých obyvateľov priblížila v expresívnej tragikomédii Panelstory z roku 1979 Věra Chytilová.