Krajniak vydáva plytvanie peniazmi za udržateľné reformy, jeho pomoc mladým je však len ilúzia

Tentoraz ide o sériu projektov na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, ktoré v pondelok predstavil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Jeho rezort na ne plánuje vyčleniť viac ako 30 miliónov eur.

Prvý projekt nesie názov Úspešne na trhu práce a budú sa z neho vyplácať dva typy príspevkov. Prvý typ pôjde zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné miesto pre uchádzačov pod 29 rokov. Na mzdu takého uchádzača môžu dostať príspevok až do výšky 638,40 eura mesačne, podmienkou je vytvoriť pracovnú pozíciu na minimálne deväť mesiacov a následne ju udržať minimálne polovicu z obdobia, za ktoré dostávali dotáciu. To znamená, že ak dávku poberali rok, pracovný pomer musí vydržať rok a pol.

Druhý typ dávky je príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Približne 2 500 mladých podnikateľov tak dostane 3 500 eur na rozbehnutie vlastného biznisu. Jedinou podmienkou bude záväzok, že ju budú vykonávať aspoň rok.

Druhým projektom je Reštart pre mladých, cez ktorý sa bude po dobu jedného roka prispievať na mzdu mladým ľuďom, ktorí si sami nájdu prácu. Počas prvých šiestich mesiacov dostanú 126,14 eura mesačne, počas zvyšných šiestich 63,07 eura mesačne. To ich má motivovať k ochote pracovať aj za nižšiu mzdu.

Posledným opatrením je možnosť dostať príspevok na mzdu a zaškolenie mladého zamestnanca, ktorému chcú zamestnávatelia poskytnúť praktické vzdelanie. Po dobu maximálne deviatich mesiacov dostanú najviac 98,02 eura na osobného mentora pre mladého pracovníka a k tomu 95 percent z ceny jeho práce.

Krajniak chce pozerať do budúcnosti

Zatiaľ čo tieto opatrenia pôsobia ako ďalšia sociálna dávka na zrazenie štatistického dopadu koronakrízy, spôsob, akým ich minister predstavoval, znie trochu zvláštne. „V rámci ministerstva pomáhame ľuďom v čase pandémie udržať si pracovné miesta a zachovať si príjem. …Pozeráme sa však aj do budúcnosti a pomáhame aj ľuďom bez práce nájsť si zamestnanie,“ uviedol v stanovisku pre médiá.

Z toho vyplýva, že Krajniak projekty nemyslí iba ako fiškálny stimul na zmiernenie dopadov krízy, ale ako dlhodobo udržateľnú reformu, ktorá by adresovala problém nezamestnanosti mladých. Keď sa však pozrieme na príčiny tohto problému, tak táto politika pripomína skôr populistické plytvanie peniazmi než udržateľnú zmenu.

Treba podotknúť, že nezamestnanosť mladých je závažný problém, ktorý by mali jednotlivé rezorty vlády spoločne riešiť. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najnižšou mierou zamestnanosti ľudí do 29 rokov, keďže približne tretina z nich nemá prácu. Úrad vlády vydal v roku 2015 analýzu tohto problému a našiel dve príčiny, ktoré sú aktuálne aj na dnešnom trhu práce.

Prvou je nízky dopyt po pracovnej sile. To znamená, že podniky nemajú dosť peňazí na rozširovanie výroby a tvorbu pracovných miest. V roku 2014 sa 120-tisíc mladých uchádzalo o prácu, ale firmy ponúkali iba 5-tisíc voľných miest.

Druhá príčina má korene vo vzdelávacom systéme, ktorý nevytvára dostatočne kvalifikovaných ľudí na pozície, ktoré zamestnávatelia potrebujú obsadiť. Slovenský trh práce má napríklad nedostatok vyškolených operátorov výroby či zdravotných sestier.

Ilúzia zamestnanosti

Krajniakove projekty sa tieto problémy snažia riešiť peňažnou injekciou, to však necieli na ich podstatu. Projekt Úspešne na trhu práce chce napríklad platiť zamestnávateľom za vytvorenie pracovného miesta pre mladého človeka, to však nemení jeho neschopnosť pozíciu poskytnúť za normálnych okolností.

Hodnota vykonávanej práce tak bude nižšia ako náklady na jej udržanie, zamestnávateľ si môže v krízových časoch rok pomáhať štátnou dotáciou, ďalšieho pol roka miesto stratovo podržať a potom mladého zamestnanca prepustiť. Alternatívne môže nahradiť staršieho zamestnanca mladším, to však iba presúva nezamestnanosť z jednej demografickej skupiny do druhej.

Rovnaký osud môže postihnúť aj dotovanie podnikania. Keďže ide o subjekty, ktoré by na trhu pôžičku alebo iný príspevok nedostali a pandémia im ochromila dopyt, štát môže zadotovať stratové projekty, ktoré budú rok ako-tak fungovať a následne zaniknú.

Projekt Reštart pre mladých, ktorý chce uplatiť mladých, aby si hľadali prácu za nižšiu mzdu, tiež nemá dlhodobý potenciál. Dôvod, prečo je nízka mzda neatraktívna, je väčšinou príjmová pasca. Tá znamená, že mladým sa viac oplatí poberať dávky a nepracovať ako nastúpiť za marginálny finančný prídavok. Keď ich po roku prestane štát dotovať, pravdepodobne budú mať stále nízku mzdu a stratia chuť naďalej v práci zotrvať.

Zaujímavo vyzerá opatrenie, ktoré chce firmám prispievať na poskytovanie mentorov a praktickej kvalifikácie, nepôsobí však veľmi ambiciózne. Rok je krátka doba, príspevok na mentorov obetovaný čas menej ako 100 eur, plná rekvalifikácia by si teda zrejme vyžadovala väčšiu obetu času aj peňazí zo strany firmy. Keďže väčšina zamestnávateľov nemá v čase krízy motiváciu nahrádzať úlohu vzdelávacieho systému, je pravdepodobné, že za deväť dotovaných mesiacov zamestnanec nezíska potrebné kompetencie a firma ho opäť prepustí.

Priestor pre lepšie reformy

Keď však projekty môžu pomôcť aspoň krátkodobo, prečo je to vlastne problém? V prvom rade sa vláda tento rok zadlžila už dosť a pokiaľ sa to s podobnými projektmi preženie, potreba úsporných opatrení môže v budúcnosti ešte viac pridusiť trh a zamedziť prístup ďalších generácií k zamestnaniu.

Horšia je však snaha ministra práce predať tieto riešenia ako dlhodobú odpoveď na nezamestnanosť, pretože tým vytvára ilúziu dlhodobej zmeny. Keď umelo znížime nezamestnanosť mladých, problémy ako katastrofálne nepružné školstvo a slabé podnikateľské prostredie nebudú vyzerať tak závažne a ich riešenie sa bude odsúvať. Reformy v týchto oblastiach sú pritom kľúčové pre skutočný rast, ale na rozdiel od rozhadzovania peňazí nemajú okamžitý efekt a nevytvoria vám imidž politického superhrdinu.

Takýto precedens míňania financií je špecificky nebezpečný v kontexte miliárd prichádzajúcich z Európskej únie. Šetrné štáty sa nechali presvedčiť pod prísľubom reforiem v členských štátoch, ktoré by priniesli spoločný rast a vyššiu schopnosť splácať dlhy.

Pokiaľ sa fond obnovy minie na takéto projekty, ktoré síce prinesú politikom okamžitú popularitu, ale nemajú žiadnu hodnotu pre budúcnosť krajiny, tak sa budeme o desať rokov musieť vysporiadať s výčitkami z premárnenej šance a pohľadmi odporcov európskej solidarity, v ktorých bude vpísané „My sme vám to hovorili.“