Členské štáty EÚ vypustili v treťom kvartáli celkovo 787 miliónov ton skleníkových plynov, čo je najnižšia úroveň emisií za posledné tri roky. Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré zverejnil Eurostat.

S poklesom o 7,1 percenta ide o najnižšiu úroveň emisií za minimálne tri roky bez toho, aby sa súčasne hovorilo o spomalení európskeho hospodárstva.

Odhaduje sa, že v treťom štvrťroku 2023 sa emisie skleníkových plynov znížili v 23 krajinách EÚ v porovnaní s tretím štvrťrokom 2022.

Nárast emisií sa pripisuje Malte (+7,7 percenta), Cypru (+3,7 percenta), Lotyšsku (+3,4 percenta) a Slovensku (+0,9 percenta), pričom tri z týchto štyroch krajín zaznamenali rast HDP - Malta (+7,1 percenta), Cyprus (+2,5 percenta) a Slovensko (+1,1 percenta).

Miera rastu emisií skleníkových plynov ekonomík a HDH, tretí kvartál 2023.
Zdroj: Eurostat
Miera rastu emisií skleníkových plynov ekonomík a HDH, tretí kvartál 2023.

Najväčšie zníženie emisií skleníkových plynov bolo podľa odhadov v Estónsku (-30,7 percenta), Bulharsku (-18,6 percenta) a Nemecku (-12,2 percenta), pričom z týchto krajín iba Nemecko zaznamenalo spomalenie ekonomickej aktivity.

Z 23 členských štátov EÚ, ktoré podľa odhadov znížili emisie, 11 zaznamenalo aj pokles svojho HDP (Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko).

Taliansko si udržalo HDP na rovnakej úrovni ako v treťom štvrťroku 2022 a zároveň znížilo svoje emisie skleníkových plynov. Ďalším 11 krajinám EÚ (Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko) sa podarilo znížiť emisie a zároveň zvýšiť ich HDP.

Eurostat zároveň naznačil, že sektorovo najvýraznejší pokles v oblasti emisií zaznamenala energetika (-23,7 percenta), spotreba domácností (-6,5 percenta) a priemysel (-4,9 percenta).

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotografia
Neprehliadnite

EÚ navrhla rapídne zníženie emisií. Plány ale nakoniec môžu skončiť iba na papieri