Celkovo až 134 krajín, ktoré tvoria 98 percent svetovej ekonomiky, skúma možnosti zavedenia digitálnych verzií mien. Viac ako polovica je v pokročilom štádiu vývoja, pilotných fázach alebo v procese testovania. Podľa agentúry Reuters to vyplynulo zo štúdie amerického think-tanku Atlantic Council
Všetky krajiny skupiny G20 s výnimkou Argentíny sa nachádzajú v jednej z týchto pokročilých fáz, no Spojené štáty spomedzi nich značne zaostávajú. Hoci dosiahli pokrok v otázke zavedenia „veľkoobchodného“ digitálneho dolára určeného výlučne pre banky, vývoj verzie pre obyvateľov nateraz stagnuje. Podľa šéfa Fedu Jeroma Powella tak skoro realitou nebude.
Americký prezident Joe Biden na začiatku roka 2022 nariadil administratíve, aby preskúmala možnosti zavedenia digitálneho dolára, no otázka rozdelila politický svet na dva tábory. Bidenov republikánsky volebný súper Donald Trump napríklad sľúbil, že zavedenie digitálneho dolára nepripustí.
Zástancovia tvrdia, že digitálne meny umožnia vznik nových funkcií a poskytnú alternatívu k fyzickej hotovosti, ktorej používanie permanentne upadá. Odporcovia sa zas obávajú špehovania zo strany vlád, čo v niektorých krajinách viedlo k organizovaniu protestov.
„Najdôležitejším zistením je, že rozdiely medzi najväčšími centrálnymi bankami sveta v oblasti digitálnych mien centrálnych bánk sa prehlbujú,“ zdôraznil Josh Lipsky z Atlantic Council, pričom poukázal na pokroky Číny, Európy a Japonska.
Momentálne vo svete prebieha realizácia 36 pilotných projektov vrátane čínskej digitálnej meny e-CNY, ktorú v 25 mestách testuje zhruba 260 miliónov ľudí. Ide o zatiaľ najrozsiahlejšiu iniciatívu, keďže zahŕňa viacero oblastí využitia od nákupu lístkov na verejnú dopravu po nákup ropy a drahých kovov. V Európe zas Európska centrálna banka už šiesty mesiac pracuje na príprave digitálneho eura.
Ďalšie dôležité správy
