Krajiny skupiny vyspelých štátov G7 sú podľa záverov londýnskeho rokovania ich ministrov zahraničia znepokojené ruskými aktivitami, ktoré podľa nich majú za cieľ podkopávať demokratické štáty. Ministri dali tiež najavo „plnú solidaritu“ s krajinami, ktoré zasiahli akcie ruských spravodajských služieb.
Skupina G7 vyzvala Rusko na zastavenie provokácií a deeskaláciu napätia
Krajiny skupiny tiež okrem iného vyzvali Čínu k rešpektovaniu ľudských práv a základných slobôd.
Šéfovia diplomacií G7 uviedli, že sú hlboko znepokojení „nezodpovedným a destabilizujúcim“ správaním Ruska a sľúbili, že posilnia kolektívne úsilie o ochranu pred hrozbami z Kremľa. Pokračujúce destabilizujúce správanie Ruska podľa G7 zahŕňa „veľké navyšovanie ruských vojenských síl na hraniciach s Ukrajinou a na nelegálne anektovanom Kryme, zlovoľné aktivity zacielené na podkopanie demokratických systémov krajín, zlomyseľné kybernetické aktivity a používanie dezinformácií“.
Medzinárodnú pozornosť v poslednej dobe vyvolalo okrem iného zistenie českých tajných služieb, že za výbuchmi muničného skladu vo Vrběticiach na Zlínsku v roku 2014 stoja členovia ruskej vojenskej tajnej služby GRU. To viedlo k nebývalej diplomatickej roztržke medzi Prahou a Moskvou a vzájomnému vyhosteniu mnohých pracovníkov ambasád. Mnohé západné krajiny vyjadrili Česku podporu a niektoré na znamenie solidarity vykázali ruských diplomatov, z Moskvy znejú hlasy o nepriateľských a nijako nevyprovokovaných akciách Západu.
Agenti GRU, podozriví z podielu na explózii vo Vrběticiach, boli povýšení a pracujú pre Kremeľ
Krajiny G7 sľúbili, že budú „naďalej posilňovať svoje kolektívne schopnosti a schopnosti našich partnerov“ tak, aby odradili Rusko od správania, ktoré ohrozuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách, čo sa týka napríklad oblastí bezpečnosti kybernetického priestoru a dezinformácií. Rusko sa až do roku 2014 zúčastnilo rokovaní skupiny, známej vtedy ako G8, jeho účasť bola pozastavená v súvislosti s anexiou ukrajinského Krymu.
Štáty G7 vyjadrili znepokojenie aj nad „systematickým postupom proti opozičným hlasom, obhajcom ľudských práv, nezávislej občianskej spoločnosti a médiám“. Kritizovali napríklad väznenie opozičného predáka Alexeja Navalného.
Ministri zahraničia krajín skupiny, teda okrem hostiteľskej Británie aj USA a Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska, od začiatku týždňa rokovali v Londýne. Do Británie boli pozvaní tiež šéfovia diplomacií Austrálie, Indie, Južnej Afrike a Južnej Kórey.
