Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uznala, že v tom, ako sa energia z biomasy počíta v národných štatistikách, existujú „slabé stránky“. Niekoľko krajín EÚ pritom oznámilo náhly nárast spaľovania dreva v domácnostiach, aby splnili svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie do roku 2020, informuje Euractiv.
Biomasa je často vykresľovaná ako prehliadaný energetický gigant, pričom Európska komisia hovorí, že je hlavným zdrojom obnoviteľnej energie v EÚ s podielom takmer 60 percent – viac ako veterná a solárna energia dohromady. Odborníci sa však zhodujú, že tieto čísla sú pravdepodobne nadhodnotené kvôli spôsobu, akým sa biomasa počíta v štatistikách EÚ o obnoviteľnej energii, najmä keď sa spaľuje na vykurovanie.
„Najhorší spôsob spaľovania biomasy je robiť to na otvorenom ohni,“ povedal Jan Rosenow, riaditeľ európskych programov v projekte Regulatory Assistance Project (RAP), think-tanku špecializovanom na čistú energiu. Asi 30 percent energie obsiahnutej v dreve sa podľa neho pri spaľovaní v krbe premení na využiteľné teplo, zatiaľ čo zvyšných 70 percent sa len stratí a „ide hore komínom“.
To sa však neodráža v oficiálnych štatistikách EÚ, ktoré predpokladajú, že 100 percent biomasy sa spaľuje efektívne. Naproti tomu iné technológie vykurovania z obnoviteľných zdrojov, ako sú tepelné čerpadlá, ktoré bežia na elektrinu, sa merajú podľa inej metriky: energetický výkon alebo užitočná energia.
Výsledkom je podľa J. Rosenowa, že vykurovanie na báze biomasy vyzerá v oficiálnych štatistických správach EÚ nepomerne väčšie, než v skutočnosti je. „Biomasa sa počíta z hľadiska primárnej energie, nie užitočnej energie. Ak by ste použili užitočnú energiu bez energetického odpadu, pravdepodobne by to bolo oveľa menej,“ povedal v rozhovore.
IEA pripúšťa „slabiny“ v metodológii
Metrika „primárnej energie“ používaná na meranie biomasy sa neodráža len v štatistikách EÚ, je to medzinárodná konvencia, ktorú používa väčšina krajín sveta, ako aj Organizácia Spojených národov a Medzinárodná agentúra pre energiu.
Výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol uznal, že štatistický rozdiel medzi primárnou a užitočnou energiou je problematický a treba ho riešiť. „Je to bod, ktorý si vyžaduje veľmi dobré zváženie,“ odpovedal na otázku, ako sa energia z biomasy uvádza v energetických štatistikách. „Verím, že súčasná metodológia má určité slabiny,“ priznal s tým, že si tento problém „zasluhuje dôkladné zváženie našimi vládami a tiež priemyslom“.
V nedávnej správe IEA F. Birol uviedol, že tepelné čerpadlá sú „nevyhnutnou súčasťou každého plánu na zníženie emisií a spotreby zemného plynu“, pretože sú vysoko účinné, šetrné ku klíme a pomáhajú spotrebiteľom znižovať spotrebu energie.
Štatistické konvencie však v súčasnosti spôsobujú, že tepelné čerpadlá a iné riešenia elektrického vykurovania sa zdajú byť bezvýznamné v porovnaní s biomasou, ktorej príspevok k cieľom EÚ v oblasti vykurovania z obnoviteľných zdrojov sa počíta z hľadiska primárnej energie. Čo je horšie, štatistická medzera pôsobí ako stimul pre krajiny EÚ, aby podporovali spaľovanie dreva ako zdroj energie, aby splnili svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie, povedal J. Rosenow.
„Spôsob, akým sa s tým zaobchádza podľa smernice o obnoviteľnej energii, je taký, že čím viac biomasy spálite, tým lepšie to bude pre váš cieľ,“ vysvetlil. „Naozaj to nedáva zmysel, ale takto sa robia štatistiky.“
Vplyv globálneho otepľovania
Zahrnutie biomasy ako obnoviteľného zdroja vykurovania má dôsledky presahujúce štatistiku. Môže byť tiež významnou hnacou silou emisií globálneho otepľovania, hovoria aktivisti. Na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 si EÚ stanovila ciele pre zvýšené ukladanie CO2 v lesoch a pôde, ktoré vysávajú oxid uhličitý z atmosféry a pomáhajú zmierňovať globálne otepľovanie.
Podľa nedávneho výskumu však Európska únia rýchlo stráca svoj lesný zachytávač uhlíka, pričom kľúčovým faktorom straty je ťažba dreva na biomasu. „V niektorých členských štátoch existuje jasná súvislosť medzi zberom biomasy a úbytkom pôdy,“ uviedla nezisková organizácia Partnership for Policy Integrity (PFPI), ktorá výskum zverejnila vlani v novembri.
Spotreba energie z biomasy sa v celej EÚ od roku 1990 viac ako zdvojnásobila, pričom k najväčšiemu nárastu došlo od roku 2002, keď EÚ vydala svoju prvú smernicu zahŕňajúcu biomasu ako obnoviteľnú energiu, zistili vedci. Autori štúdie sa domnievajú, že politiky EÚ v oblasti biomasy sa musia urýchlene zmeniť, aby sa zastavila strata úbytku uhlíka v európskych lesoch a aby sa globálne otepľovanie udržalo pod kontrolou. „Dosiahnutie klimatickej stability si bude vyžadovať oveľa väčšie množstvo ukladania uhlíka v lesoch, čo nebude možné, pokiaľ sa výrazne nezníži zber biomasy,“ uvádza sa v správe.
Nárast spaľovania dreva
Krajiny EÚ hlásia rýchly nárast spaľovania dreva v domácnostiach. Tak to bolo napríklad aj v Maďarsku, ktoré v roku 2015 revidovalo svoju metodiku hodnotenia využívania dreva na bývanie a uplatňovalo ju spätne od roku 2010. „Výsledkom bol 250-percentný nárast hlásenej spotreby dreva v domácnostiach cez noc, čo potom umožnilo Maďarsku tvrdiť, že v tom čase prekročilo svoj cieľ obnoviteľnej energie stanovený EÚ,“ uvádza sa v správe zakladateľky PFPI Mary S. Boothovej a výskumníka Bena Mitchella z roku 2020 .
Zarážajúce je, že dokonca aj nespálené drevo sa v štatistikách EÚ počíta ako obnoviteľná energia, uvádza správa PFPI. Maďarsko však nebolo jedinou krajinou EÚ, ktorá použila štatistický trik. Na Slovensku podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe náhle vyskočil z 11,9 na 16,9 percenta v roku 2019 po prieskume medzi domácnosťami, ktorý odhadol ich využitie biomasy na vykurovanie a chladenie. V Poľsku médiá informovali o podobnej zmene metodiky, ktorá ukazuje oveľa väčšie využitie dreva v domácich kotloch, krboch a kuchyniach, uvádza správa PFPI.
Podľa výskumníčky Mary S. Boothovej je dosť zlé, že nespálené drevo na vykurovanie domácností sa započítava do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie. „Ale potenciálne ešte väčší škandál je, že niekoľko krajín ‚revidovalo‘ svoje odhady množstva dreva spáleného na vykurovanie obytných priestorov, čo im umožnilo náhle dosiahnuť svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie,“ povedala.
Výsledkom je, že spaľovanie pevnej biomasy predstavovalo podľa správy PFPI približne 40 percent energie započítanej do cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov v roku 2020.
Brusel to odmieta komentovať
Európska komisia, ktorá dohliada na zber údajov z členských štátov prostredníctvom svojej agentúry Eurostat, odmietla otázku Euractivu o štatistickom probléme s biomasou komentovať.
Jeden zdroj z EÚ oboznámený s touto záležitosťou však povedal, že prepočítavanie údajov by bolo príliš náročné. „Údaje o užitočnej energii sa nezhromažďujú ako európska štatistika, pretože by to predstavovalo nadmernú záťaž pre systém podávania správ o energetickej štatistike,“ uviedol zdroj pod podmienkou zachovania anonymity.
Nechuť k zmenám spôsobuje podľa J. Rosenowa aj odpor severských krajín a Rakúska, ktoré vďaka biomase dosiahli vysoké podiely obnoviteľnej energie. Zmena metodiky „by v podstate spôsobila, že by vyzerali oveľa horšie,“ povedal. „A to je hlavný kameň úrazu v tejto diskusii.“
Bioenergetický priemysel zamietol návrhy, že biomasa má v štatistike EÚ neprimeraný význam z dôvodu metodiky výpočtu. „Je to preto, že používanie energetického výstupu namiesto energetického vstupu by bolo nesprávne a zavádzajúce, pokiaľ ide o údaje, vzhľadom na všestrannosť a rozmanitosť prítomnú v zariadeniach poháňaných biomasou,“ uviedla obchodná asociácia Bioenergy Europe.
Ďalšie dôležité správy
