Krajiny Európskej únie (EÚ) majú v zásobníkoch dostatok plynu na celú zimu. Ale prudký nárast cien ukazuje, že je potrebné rýchlo prejsť na obnoviteľné zdroje a reformovať trh s plynom v európskom bloku. Vyhlásila to v stredu eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.

Simsonová v Európskom parlamente povedala, že zásobníky plynu sú v celej Európe sú naplnené na viac ako 75 percent. To je síce nižšia úroveň ako desaťročný priemer, ale primeraná na pokrytie potrieb počas zimnej sezóny.

V rámci rozpravy o rastúcich cenách plynu, ktoré zasiahli najchudobnejších občanov EÚ, ovplyvňujú investičné rozhodnutia firiem a môžu spomaliť zotavovanie európskeho hospodárstva, Simsonová uviedla, že čoskoro predstaví plán na generálnu reformu trhu s plynom.

„Do konca roka navrhnem reformu trhu s plynom a v tejto súvislosti preskúmam otázky týkajúce sa skladovania a bezpečnosti dodávok,“ vyhlásila.

Jedeným z návrhov, ktoré predložilo Španielsko, je, aby Únia nakupovala plyn spoločne, čím využije silu svojho jednotného trhu so 450 miliónmi spotrebiteľov a vytvorila si tiež strategickú zásobu plynu v EÚ. Simsonová v tejto súvislosti skonštatovala, že spoločné obstarávanie a skladovanie stojí za analýzu.

Povedala tiež, že zatiaľ čo dlhodobou reakciou na vyššie ceny plynu je zvýšenie výroby energií z obnoviteľných zdrojov, v krátkodobom horizonte by vlády EÚ mohli poskytnúť cielenú podporu spotrebiteľom. A to prostredníctvom priamych platieb tým, ktorí sú najviac ohrození energetickou chudobou a znížením daní z energií.

Na pomoc občanom by vlády mohli použiť časť peňazí z predaja uhlíkových povoleniek v rámci systému obchodovania s emisiami. Úrady pre hospodársku súťaž zároveň musia obmedziť špekulácie na trhoch s energiou, uviedla. Komisia má budúci týždeň predložiť zoznam opatrení v súlade s právnymi predpismi EÚ.

„Európa musí reagovať poskytnutím rýchlych koordinovaných opatrení na úrovni členských štátov, využitím sily svojho jednotného trhu a zvýšením svojej pripravenosti na budúcu krízu,“ povedala Simsonová.

„Musíme reagovať spoločne. Musíme si uvedomiť tiež dôležitosť energetickej geopolitiky a vyvinúť strategickejší prístup k externej energetickej politike,“ dodala.

Putujú z ruky do ruky a často ich považujú za prenášačov rozličných chorôb. Na peniaze si posvietil Frank Vriesekoop so svojim tímom z austrálskej univerzity v Ballarate. Aký bol záver výskumu? Bankovky i mince prichádzajú do styku s mnohými baktériámi, ale mikróby na nich dlho neprežijú. Austrálski vedci ich našli v takom malom množstve, že infekcia je skôr nepravdepodobná. Hoci na minciach ich je viac, môžete byť pokojní. Centy obsahujú meď, ktorá baktérie zabíja.
Neprehliadnite

Koľko naozaj doplatíme za plyn či elektrinu? Podľa analytičky to môžu byť aj stovky eur