Zdroj: SITA / AP
Podľa J. Glasa išlo o najsilnejšie zemetrasenie, ktoré túto juhoamerickú krajinu zasiahlo od roku 1979. Otrasy spôsobili aj značné škody na majetku.
Ekvádor po katastrofe zmobilizoval viac ako 10-tisíc príslušníkov bezpečnostných jednotiek. Problémom pri pátraní po preživších a obetiach sú ťažko prístupné oblasti.
Časť hlavného mesta Quita sa ocitla bez elektriny a nefungovala ani telefónna sieť, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na svedkov. V meste zavládla panika. Americká geologická služba USGS najprv uvádzala, že išlo o zemetrasenie so silou 7,4 stupňa, neskôr intenzitu ešte zvýšila.
Výnimočný stav
„Teraz je dôležité, aby Ekvádorčania zostali aj počas tohto výnimočného stavu pokojní,“ uviedol v televíznom prejave viceprezident.
Prezident Rafael Correa vyhlásil v celej krajine výnimočný stav a taktiež vyzval obyvateľov, aby zostali pokojní. Zároveň zrušil svoju návštevu vo Vatikáne a oznámil, že Kolumbia a Mexiko posielajú do jeho krajiny záchranárske tímy. Na sociálnej siete Twitter potom vyjadril sústrasť rodinám obetí.
Otrasy bolo cítiť aj v ekvádorskej metropole a mnoho vystrašených ľudí utekalo z budov von na ulicu. Quito leží asi 173 kilometrov od miesta, kde sa podľa expertov nachádzalo epicentrum zemetrasenia. Ešte hodinu po zemetrasení sa objavovali následné otrasy, niektoré z nich mali silu až 5,6 stupňa. Celkovo ich bolo 55.
Podľa USGS epicentrum ležalo vo vzdialenosti 27 kilometrov od Muisne, čo je oblasť rybárskych prístavov, ktoré sú medzi turistami obľúbené. Jeho ohnisko bolo v hĺbke 20 kilometrov.
Zdroj: SITA / AP
„Bola som doma a pozerala som sa na film, keď sa všetko začalo triasť. Utekala som na ulicu a teraz neviem, čo sa bude diať,“ popísala Lorena Cazaresová, jedna z obyvateliek ekvádorskej metropole.
Na záberoch, ktoré poskytla vláda, bol vidieť zrútený most v meste Guayaquil. Na letisku v meste Manta bola zase zničená jedna z veží.
Pacifické stredisko pre varovanie pred cunami oznámilo, že niektoré časti pobrežia Ekvádoru môžu zasiahnuť vlny vo výške 30 až 100 centimetrov. Úrady vyzvali obyvateľov pobrežných oblastí k evakuácii. Varovanie pred cunami vydalo aj susedné Peru.
Zemetrasenie, cunami a erupcia sopky
Najmenej 41 ľudí zahynulo a ďalších vyše 2-tisíc ľudí utrpelo zranenia pri podobných zemetraseniach, ktoré od štvrtka zasiahli najjužnejšie položený japonský ostrov Kjúšu. Informovala o tom v sobotu televízia NHK.
Najmenej 32 ľudí neprežilo zemetrasenie s magnitúdou 7,3, ktoré v piatok o 01:25 miestneho času (piatok 18:25 SELČ) postihlo prefektúru Kumamoto a okolité oblasti. Väčšina zomrela v troskách zrútených budov. Ďalších deväť mŕtvych a 1 100 zranených majú na svedomí otrasy s magnitúdou 6,5, ktoré zasiahli rovnakú oblasť vo štvrtok o 21:26 miestneho času (14:26 SELČ).
V najviac postihnutej prefektúre Kumamoto je poškodených alebo úplne zničených viac ako 1 700 domov, z nich okolo 1 400 sa nachádza v obci Nišihara, uviedla agentúra Kjódo. V prefektúrach Kumamoto, Mijazaki a Oita zostalo bez dodávok vody do zhruba 385-tisíc domácností a viac ako 200-tisíc domácností nemalo elektrinu.
Zdroj: SITA / AP
Úrady evakuovali približne 90-tisíc ľudí. Zároveň varovali pred zosuvmi pôdy, ktoré by mohli spôsobiť dažde predpovedané meteorológmi na nedeľu.
Japonské médiá informovali aj o malej erupcii 1 592 metrov vysokej sopky Aso ležiacej na ostrove Kjúšu, ku ktorej došlo v sobotu o 08:30 miestneho času (01:30 SELČ). Zatiaľ však nie je zrejmé, či súvisí s oboma zemetraseniami.
Podľa energetickej spoločnosti Kyushu Electric Power ani sobotňajšie zemetrasenie nemalo vplyv na prevádzku dvoch reaktorov jadrovej elektrárne Sendai ležiacej 130 kilometrov južne od Kumamota, ktorá je v Japonsku momentálne ako jediná v prevádzke.
V marci 2011 zahynulo v Japonsku v dôsledku zemetrasenia s magnitúdou 9,0 a následných cunami približne 18 500 ľudí. Vážne poškodená bola jadrová elektráreň Fukušima.
