Krajinná architektka: Bude tu ako v Macedónsku. Oteplilo sa už o dva stupne

Odborníci, aktivisti, ale aj laická verejnosť sprísňujú slovník: označenie klimatická zmena nahrádzajú naliehavejším výrazom klimatická kríza. Na čo sa majú obyvatelia Bratislavy v dôsledku klimatickej krízy pripraviť?

V porovnaní s inými časťami sveta je na tom Bratislava veľmi dobre. Na druhej strane tu máme rekordný počet extrémne horúcich dní. Minulý rok to bolo okolo 21 extrémne horúcich dní, ktoré nasledovali za sebou. Taká vlna horúčav tu ešte nebola. Jednoznačne sa nám už oteplilo približne o dva stupne, konkrétne za obdobie 1881-2016 sa nám takto už výrazne zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku. Zmeny nastávajú veľmi rýchlo. Extrémne teploty majú vplyv nielen na obyvateľov a ich zdravie, ale na všetko živé. Menia sa nám ekosystémy a posúvajú sa nám pásma. Hovorí sa, že v Bratislave bude ako v strednom Macedónsku či v mestách v okolí Jadranského mora. Prichádzajú nové druhy rastlín. Je tu veľký nárast inváznych rastlín, ktoré vytláčajú prirodzené rastlinné spoločenstvá. Úbytok druhov je enormný, strata biodiverzity je veľká hrozba, ktorá súvisí aj so zmenou klímy.

Okrem toho tu máme intenzívne dažde. Dlhé obdobia sucha prerušujú mohutné zrážkové činnosti. Vo vysušenom prostredí sa však voda v pôde neudrží a steká do kanála. Zrážková voda je v legislatíve vnímaná, ako voda z povrchového odtoku, ktorá, pokiaľ nevsiakne, je odpadová voda, ktorá ide do kanála. Prístup by sa mal zmeniť. Mali by sme sa snažiť napodobniť prírodné cykly, tam kde naprší, tam by mala voda aj ostať. Aj v zastavanom prostredí to je možné spraviť. Z nepriepustných plôch by sme sa mali snažiť vodu zadržať a spätne ju používať napríklad na splachovanie alebo polievanie. Vo svete je veľa vzorov. Máme tú výhodu, že všetko už bolo vymyslené a stačí sa pozrieť, ako to funguje vo svete a aplikovať to do praxe u nás.

Nie sú zaplavené ulice dôsledkom aj zlého stavu kanalizácie? Pri rekonštrukcii Mlynských nív objavili kanalizáciu ešte z čias Márie Terézie…

Problémom sú sčasti kanálové vpusty, ktoré môžu byť znečistené. Pri výpočtoch nebolo myslené na také veľké objemy zrážkovej vody. Voda zo všetkej zástavby, ktorá smeruje do kanála, veľký objemom zrážok, a to, že máme jednotnú kanalizačnú sieť, kde ide stoková a zrážková voda, spôsobujú takzvané sekundárne záplavy v meste. Zrážková kanalizácia by mala byť budovaná osobitne. Zrážková voda nie je taká znečistená ako odpadová voda. V čističkách odpadových vôd je potom energeticky náročné čistiť takúto „rozriedenú“ odpadovú vodu. Aj kvôli tomu je potrebné zrážkovú vodu udržiavať v prostredí, kde spadne.

Keď chceme robiť efektívne opatrenia, tak je potrebné urobiť zrážkovo-odtokový model. Ten ukáže, kadiaľ voda tečie. V miestach, kde sa voda zbieha, sa dajú potom prioritne čistiť kanály a urobiť opatrenia na vsakovanie vody. Zrážkovo-odtokové modely sú prvotným predpokladom k efektívnym riešeniam. Avšak prekvapivo, v Karlovej Vsi sme zatiaľ jediní, kto si takýto model pre časť svojho územia dal spracovať.

Zeleň môže byť opatrenie v boji proti klimatickej kríze v meste. Bratislava pracuje na pasportizácii zelene a primátor Matúš Vallo deklaroval plán vysadiť 10-tisíc nových drevín. Na druhej strane za tri dekády vznikli v Bratislave len tri parky. Je problematické dostať zeleň do mesta?

Počas môjho pôsobenia u hlavnej architektky som sa snažila, aby tieto tri parky vznikli (park na Svoradovej, park Jama a park Gaštanica). Na druhej strane je celkom smutné, že musíme čakať na nórske peniaze, aby vôbec niečo také vzniklo. Teším sa týmto parkom, pretože sa zlepšila dostupnosť zelene k ľuďom. Zeleň veľmi dobre reguluje mikroklímu. Musí však byť dobre zabezpečená vodou. Stromy aktívne chladia – obdobne ako klimatizačná jednotka a zároveň svojím tieňom chladia aj pasívne.

Záväzok primátora M. Valla je celkom reálny. Tento plán zahŕňa nielen stromy, ale aj kry. Funkcia krov je pri cestách dôležitá. Bratislava trpí veľkou prašnosťou z ciest. Sú to veľmi malé prachové častice a priamo ich vdychujeme. Údajne nám prachové častice PM2 až PM10 skracujú život až o rok. Práve kry zachytávajú tento prach, a preto má význam ich sadiť.

Aby sa mestá dobre adaptovali, je potrebne úplne premeniť štruktúru verejných priestorov vrátane dopravnej infraštruktúry. Inak povedané menej ciest pre autá a viac priestoru pre zeleň. Politicky je to však riskantný krok, ale podla viacerých štúdií sa to inak spraviť nedá. Nájde sa podľa vás politická vôľa k takémuto razantnému kroku?

Na úrovni mesta politická vôľa je. Svedčí o tom nová parkovacia politika. Napríklad v Kodani bola politická voľa na to, aby vytlačili autá z celého centra, hoci ľudia na začiatku neboli veľmi nadšení. Nespokojnosť bola aj zo strany podnikateľov, lebo si mysleli, že ľudia nebudú chodiť nakupovať, pretože sa tam nedostanú autom. To sa nakoniec nepotvrdilo.

Krajinná architektka Zuzana Hudeková Zdroj: Matej Kalina

Zhruba pred rokom ste vo svojom článku na portáli Čierna labuť pomerne ostro kritizovali postup mesta. Tvrdili ste, že Stratégia adaptácie mesta na zmenu klímy skončila zabudnutá v šuplíku. „Výsledkom tak je, že sa ďalej veselo asfaltuje, rúbu sa lesy, stavia sa na svahoch vinohradov a nedostatočne sa chránia vodné zdroje.“ Zmenila sa situácia po roku?

Nové vedenie by chcelo veľké zmeny, len sa zdá, že sa nedá zmeniť všetko zo dňa na deň. Politická vôla tu však je. Tie výsledky asi ešte nie sú tak viditeľné, ako by sme si všetci želali. Verím, že to M. Vallo spolu s jeho tímom posunie vpred.