Keď pred necelými troma rokmi krachovala stavebná spoločnosť Váhostav, za ktorou stojí podnikateľ Juraj Široký, presťahovala svoje sídlo zo Žiliny do Bratislavy. Bratislavský súd o tri mesiace neskôr rozbehol reštrukturalizáciu firmy. Schválil reštrukturalizačný plán a umožnil Váhostavu zbaviť sa dlhov.

Reštrukturalizácia je často jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť konkurzu. Firma môže pokračovať v podnikaní, na uspokojenie veriteľov nie je rozpredaný celý majetok, časť dlhov sa odpíše okamžite, zvyšok sa rozloží na dlhšie obdobie. Napríklad pri Váhostave ozdravný plán predpokladá, že v priebehu piatich rokov dostanú nezabezpečení veritelia necelých dvadsať percent pohľadávok, ostatné budú splatné neskôr, maximálne však do výšky 50 percent.

Slovensko má osem súdov, ktoré povoľujú odpis dlhov. Ide o okresné súdy v krajských mestách. Hoci motív Váhostavu presťahovať sa krátko pred reštrukturalizáciou zo Žiliny do Bratislavy mohol byť iný ako zabezpečiť si príslušnosť „správneho“ súdu, sťahovanie sa krachujúcich firiem je také časté, že sa ho rozhodla riešiť aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

„V praxi sme zaznamenali viacero prípadov, ktoré sa s prihliadnutím na všetky okolnosti javili ako takzvaný „forum shopping“. Preto navrhujeme, aby sa príslušnosť súdu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách určovala novým pravidlom,“ uviedol pre TREND hovorca ministerstva Peter Bubla. Zmenu navrhujú v novele obchodného zákonníka, ktorú ešte musí schváliť vláda a parlament. O reštrukturalizácii a konkurze budú rozhodovať súdy tam, kde firmy sídlili najmenej pol roka pred vyhlásením oboch konaní.

Skúsenosti právnika a sudcu

„Na trhu je tento jav rozšírený,“ potvrdzuje Peter Štrpka z advokátskej kancelárie Soukeník- Štrpka. Ak spoločnosť nemá na zmenu sídla iný dôvod, ako je napríklad presun výroby, je podľa neho možné, že migruje za súdom alebo si vybrala reštrukturalizačného správcu, ktorý je v inom obvode. Otázne je, či je polročná lehota dostatočná, aby dokázala odradiť prípadných špekulantov.

Novelu hodnotí kladne predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek. "Osobne som navrhoval lehotu šesť až dvanásť mesiacov," povedal pre TREND. Podľa neho takéto obdobie stačí, vzhľadom na ostatné lehoty, súd mý totiž 70 dní na pojednávanie o vyhlásení konkurzu a konanie možno prerušiť kvôli príprave reštrukturalizačného posudku maximálne na 60 dní. "Je zrejmé, že dlžník v konkurznom konaní začatom na návrh veriteľa nemôže stihnúť špekulatívne zmeniť sídlo, aby tým zmenil aj príslušnosť súdu," dodal J. Macek.

Práve žilinský súd má medzi advokátmi povesť, že patrí medzi prísnejšie, čo sa týka oddĺžovania firiem. Avšak za posledné roky vyššie súdy nezrušili ani jedno z jeho rozhodnutí, ktoré sa týkalo reštrukturalizácie. "Okrem jedného rozhodnutia, ktorým Okresný súd Žilina v roku 2011 nepovolil reštrukturalizáciu, čo bolo zrušené Ústavným súdom. Aj v tomto prípade, ale čas ukázal, že spoločnosť nemala predpoklady na reštrukturalizáciu a skončila onedlho v konkurze," poznamenal J. Macek.

Na problém upozornil TREND

„Forum shopping“ je výraz, ktorý sa okrem iného používa na presúvanie sídla k sudcovi alebo súdu, u ktorého je vyššia šanca, že spor rozhodne želaným spôsobom. Je dobre známy aj vo Veľkej Británii či ďalších krajinách s vyspelými súdnymi systémami. Na Slovensku bolo verejným tajomstvom – na základe káuz ako Váhostav či Elteco (elektrotechnická firma sa krátko pred reštrukturalizáciou sťahovala zo Žiliny do Banskej Bystrice) – že sa niečo podobné deje v tunajšej jurisdikcii.

Kľúčový dôkaz však poskytla až dátová analytika. Redaktor Tomáš Nejedlý koncom minulého roka v článku „Krachujúce firmy nachádzajú svoju spravodlivosť v Banskej Bystrici“ analyzoval, za ktorými súdmi sa dlžníci najčastejšie uberajú. Za analýzu bol nominovaný na Novinársku cenu 2016, ktorú vyhlasuje Nadácia otvorenej spoločnosti.

Dáta časopisu poskytol internetový portál Finstat.sk, ktorý zbiera a analyzuje informácie o všetkých slovenských firmách. Kým firmy a ich správcovia na jednej a sudcovia na druhej strane môžu v jednotlivých prípadoch  totiž odmietať skutočnú motiváciu tohto postupu, štatisticky je tento jav nemožné spochybniť. 

Podľa analýzy TRENDU vlani získalo povolenie súdu na reštrukturalizáciu 65 firiem, pričom viac ako polovica z nich v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch zmenila sídlo. V počte vydaných povolení na oddlženie viedol banskobystrický okresný súd. Tam zároveň najčastejšie migrovali krachujúce spoločnosti. Až 43 percent tých, čo si menili adresu, sa presťahovalo práve do Banskobystrického kraja.