„Operatívna a analytická činnosť polície sa iba veľmi okrajovo a s malou efektivitou zameriava na odhaľovanie komplikovaných korupčných schém pri verejných obstarávaniach, vybavovaní dotácií z rozpočtu SR a EÚ, verejných zákazkách s vysokou hodnotou a obdobných závažných veciach, kde dochádza k obrovskému plytvaniu s verejnými financiami," píše sa v správe.
Dôvodom je podľa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) najmä zlyhávanie analytickej zložky polície. Tá by mala podľa slov úradu najmä v úvodných štádiách ešte pred začatím trestného stíhania vykonávať analýzy finančných tokov či personálnych a majetkových prepojení medzi podozrivými osobami. Získať by tak mala základný prehľad o tom, či z konkrétnej podozrivej operácie mohli získať prospech osoby, ktoré mali vplyv na rozhodovanie o predmetnej zákazke alebo inom nakladaní s verejnými zdrojmi.
ÚŠP tiež poukázal na to, že prokurátori v niekoľkých prípadoch reagovali na nedostatočné prešetrenie podozrení v tejto oblasti tým, že zrušili vyšetrovateľovi uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia a vydali pokyny, aby sa polícia vecou dôslednejšie zaoberala.
Správa poukazuje na to, že problémom polície môže byť nedostatok odborného personálu. V tejto súvislosti Kováčik spomenul medializované informácie o príprave organizačných zmien v NAKA. Aj preto podľa svojich slov listom upozornil policajného prezidenta Milana Lučanského aj šéfa NAKA Branislava Zuriana, aby dbali na tieto problémy a určité posilnenie.
Okrem toho ÚŠP hovorí aj o legislatívnych problémoch. Policajti podľa správy nemôžu pri operatívnom odhaľovaní korupcie vyžadovať od bánk výpisy z účtov podozrivých. Prourátori poukázali na to, že pri niektorých iných trestných činoch toto oprávnenie majú. "Bez kvalitnej činnosti finančných analytikov v Národnej protikorupčnej jednotke nie je možné účinne odhaľovať komplikované korupčné schémy a tým postihovať osoby, ktoré sa nelegálnym spôsobom obohacujú z verejných zdrojov," doplnil ÚŠP v správe.
