A vo svojom ťažení pokračuje. Málokto ešte pred niekoľkými týždňami očakával, že jeho strana bude patriť medzi subjekty, ktoré by atakovaili päťpercentnú hranicu oprávňujúcu na vstup do parlamentu. Nacionalista zo stredného Slovenska, ktorý NATO považuje za zločineckú organizáciu a vlajku EÚ nazval modrou handrou, túto hranicu v sobotňajších voľbách nielen pokoril, ale s 8,1 percentami hlasov aj ďaleko preskočil.

Slovensko sa teda zaradilo do skupiny krajín, kde významná časť voličov na protest proti etablovaným politickým štruktúram volí extrémistické zoskupenia. Do národného parlamentu si v podobe strany Mariana Kotlebu Ľudová Strana Naše Slovensko zvolili radikálny subjekt, ktorý sa vymedzuje voči euroatlantickým štruktúram.

Podľa politického analytika Jána Baránka by sme nad Slovenskom v tomto prípade ešte nemali lámať palicu. „Ideme v európskom trende – Jobbik v Maďarsku, FPÖ v Rakúsku a podobne. Treba rátať s tým, že podobné strany majú skrátka v každom štáte svojich prívržencov,“ povedal pre TREND.sk J. Baránek.

Strach z prítomnosti ĽS NS v parlamente nemá. Démonizácia týchto subjektov im úplne zbytočne pridáva aureolu, ktorú oni sami chcú. Podľa neho je úlohou najmä kresťanských a konzervatívnych strán, aby s nimi zmysluplne súperili o voličov. „Vzostup týchto strán v EÚ je totiž podmienený aj nezmyselnou politickou korektnosťou, presadzovanou na úkor zdravého rozumu a prirodzených práv. A samozrejme, aj neriešením problémov, respektíve zlým riešením problémov, ktorým dnes čelí EÚ,“ dodal.

Prečo je Kotleba v parlamente

Za volebný úspech Kotlebovej strany v sobotňajších voľbách podľa profesorky politológie z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Dariny Malovej do veľkej miery môže práve krátkozraká taktika Roberta Fica a následná radikalizácia slovenských voličov.

Kotlebov úspech je podľa nej dôsledkom toho, že Smer-SD napriek tomu, že sa vyhlasuje za sociálnodemokratickú stranu, systémovo ignoroval svoju sociálnodemokratickú identitu. Sociálnodemokratická strana podľa nej nemôže budiť averziu voči utečencom.

Smer-SD sa však voči prílevu utečencov striktne ohradil, odmietol kvóty navrhované Európskou úniou a o riešení utečeneckého problému viedol s úniou otvorený spor. Podľa profesorky Malovej je hlavnou črtou sociálnodemokratických strán snaha o inklúziu, teda zahrnutie menšín do väčšinovej spoločnosti. Okrem utečencov napríklad aj rómskej menšiny, na ktorej si práve Marián Kotleba vybudoval svoju agendu. Keďže strana Roberta Fica svoju úlohu v spoločnosti neplnila, k tomu, že sa Kotlebova strana dostala do parlamentu, pomohla aj ona.

V parlamente budú dve nacionalistické strany

Do parlamentu sa po sobotňajších voľbách nedostane, jedna, ale hneď dve nacionalistické politické strany. Prípadné spojenie SNS a Kotlebovej strany by podľa profesorky Malovej bolo zlým signálom do zahraničia o možnej radikalizácii parlamentu a mohlo by ohroziť doterajšie úsilie Slovenska o to, aby bolo vnímané ako „dobrý Európan“ a ako krajina, ktorá plne podporuje integráciu.

Podľa Jána Baránka SNS svojou rétorikou nie je nacionalistickou stranou, ale stranou typu maďarského Fideszu alebo poľskej PaS, teda typicky konzervatívnou stranou.

ĽS NS je iný prípad. Mnohí liberálni politici zvolení do parlamentu ešte počas volebnej noci vyhlasovali, že si ľudí z tejto strany ako kolegov predstaviť nevedia. Od slovenského zákonodarného zboru už do budúcna zrejme nebude možné očakávať jednotný proeuroatlantický postoj.

Nadchádzajúce mesiace aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ ukážu, nakoľko zmenia výsledky volieb obraz Slovenska v zahraničí, ktorý sa začal kaziť už kvôli Smeru pre postoj k téme utečencov. A ukáže sa tiež, ako budú tieto zmeny vplývať na prosperitu krajiny.

Posledná široká koalícia sa na Slovensku skončila fiaskom a jej éra vyústila do predčasných volieb. Krajných radikálov však Slovensko v parlamente ešte nemalo.