Samosudkyňa ŠTS Ružena Sabová Kotlebu uznala Mariána Kotlebu za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. V kauze kontroverzných šekov pre chudobných ho odsúdila na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody. Tie by si mal odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Verdikt ŠTS nie je právoplatný. Je možné sa voči nemu odvolať na Najvyšší súd SR. A to chce Kotleba aj urobiť, po rozsudku vyhlásil, že sa cíti nevinný.
Sudkyňa tak vyhovela záverečnému návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáša Honza. Ten navrhol vo svojej záverečnej reči koncom septembra Kotlebovi trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Sadzba v Trestnom zákone za spomínaný paragraf je od štyroch do ôsmich rokov odňatia slobody.
Kotleba predtým ukončil svoju záverečnú reč až po takmer ôsmich hodinách. Odmietol obvinenia a aj záverečnú reč prokurátora Honzu. Všetky obvinenia pokladá za absurdné a proces za vykonštruovaný, a súd údajne porušil viackrát jeho práva na obhajobu. Podľa Kotlebu bol prokurátor ÚŠP počas celého procesu v dôkaznej núdzi. „Prokurátor, keď podával obžalobu, mal byť presvedčený o tom, že má dostatok dôkazov a nie že počas celého procesu sa dopĺňali nové a nové dôkazy,“ vyslovil názor Kotleba. „Nepreukázalo sa, že by som trestný čin spáchal. Som z procesu rozčarovaný a sklamaný, očakával som, že štát bude dodržiavať zákonnosť procesu,“ povedal.
Napriek trom napomenutiam, respektíve prerušeniam samosudkyne Ruženy Sabovej, aj jednej udelenej pokute, sa venoval legislatívnym návrhom ĽSNS, teda veciam, ktoré podľa slov sudkyne nesúviseli s procesom a s predmetnou žalobou. Sabová ho upozornila, že prednáša nesúvisiace veci, čo môže napĺňať znaky pohŕdania súdom.
Kotleba si ani po výzvach nenasadil rúško v štúdiu RTVS. Šeliga podá podnet na ÚVZ
Kotleba stál pred senátom Špecializovaného trestného súdu za podujatie, ktoré sa konalo ešte v roku 2017 v Banskej Bystrici. Šéf ĽSNS vtedy 14. marca trom prítomným rodinám odovzdal zväčšené šeky, kde bola napísaná čiastka 1 488 eur. V prípade čísla ide o neonacistickú symboliku, konkrétne 14-slovnú vetu od amerického rasistu Davida Lanea. Číslo 88 pre zmenu odkazuje na nacistický pozdrav. Kotleba tvrdil, že peniaze boli rozpočítané náhodne a s neonaciszmom nemajú nič spoločné.
Podujatie, na ktorom v roku 2017 rozdal šeky do troch rodín, označil za národné a kultúrne. Predseda ĽSNS počas svojej dlhej reči spochybňoval aj výpovede troch znalcov, ktorí svedčili v rámci pojednávaní od marca tohto roku. „Nie som si vedomý, že by som sa dopustil trestného činu,“ zdôraznil.
Podľa sudkyne Sabovej Kotleba zneužil svoje postavenie predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Súd sa podľa jej slov v rámci dokazovania zameral na povahu číselnej kombinácie notoricky známych čísel používaných medzi extrémistami. „Takéto čísla majú význam len s inými okolnosťami, a to keď prejavujú znaky extrémizmu,“ zdôvodnila okrem iného verdikt sudkyňa. Podľa jej slov sa súd zameral na to, či takéto okolnosti boli zistené u predsedu ĽSNS. Znalci potvrdili, že čísla 14 a 88 sú medzinárodnou šifrou medzi extrémnymi pravičiarmi.
Kotleba je späť a rýchlo rastie. Doťahuje sa na Pellegriniho aj Matoviča
Šeky nie sú jediným prípadom, ktorým je Kotleba známy. Už v minulosti sa objavili obdobné rozpory, keď spoločne s bratmi predávali suveníry za podobné, symbolické čiastky. Príznačný názov mal aj samotný obchod bratov, ktorý sa volal KKK, čo je tiež skratka rasistického hnutia. Kotleba sa bránil, že ide o skratku priezviska troch bratov.
Problematickí kolegovia
Opletačky so zákonom z ĽSNS nemá iba Marian Kotleba. Vysvetľovať súdom svoje správanie museli aj jeho spolustraníci. Jeden z nich - Milan Mazurek dokonca v závere predošlého funkčného obdobia prišiel o mandát poslanca, keď mu najvyšší súd potvrdil trest za rasistické vyjadrenia v žilinskom rádiu Frontinus. Pred súdom sa ocitol aj Stanislav Mizík, ktorý pre zmenu vysvetľoval status na sociálnej sieti. Zaujímavá bola jeho argumentácia, že nevie používať počítač, hoci satirickými stránkami kolovali fotografie, ako na ňom pracuje priamo v Národnej rade SR.
Rozpusteniu čelila celá strana kotlebovcov. Návrh podal svojho času generálny prokurátor Jaromír Čižnár na základe viacerých podnetov. Jeho argumenty však napokon zhodil zo stola najvyšší súd.