Kosovské voľby: Po tradičných zauchách prišla netradičná politická dráma

Málokto predpokladal, že sa situácia zdramatizuje deň-dva po vyhlásení predbežných volebných výsledkov. Víťaz je síce jasný, ale vôbec nie je isté, či bude aj zostavovať novú vládu.

Líder víťaznej Demokratickej strany Kosova (PDK) a predseda vlády už v dvoch volebných obdobiach Hashim Thaçi v noci po voľbách ubezpečoval občanov, že znovu utvorí vládu a povedie krajinu cestou ekonomického a sociálneho rozvoja a integrácie do NATO a Európskej únie. Jeho PDK získala na prvom mieste podľa predbežných výsledkov 30,71 percenta hlasov (asi 35 – 36 poslaneckých kresiel). V 120-člennom parlamente potrebuje ten, kto chce vládnuť, 61 mandátov. H. Thaçi sa tváril, že vytvoriť vládnu koalíciu s podporou väčšiny mu nebude robiť problémy.

Búrlivák si kladie podmienky

Lenže ani nie dva dni po voľbách lídri troch ďalších strán zastúpených v parlamente – Isa Mustafa z Demokratického zväzu Kosova (25,75 % získaných hlasov), Ramush Haradinaj z Aliancie pre budúcnosť Kosova (9,62%) a Fatmir Limaj (odídenec z Thaçiho strany) z Iniciatívy pre Kosovo – Nisma (5,23 %) ohlásili vytvorenie koalície proti H. Thaçimu. Zhodli sa, že premiérom by sa mal stať R. Haradinaj. Ani oni nemajú dosť hlasov na získanie 61 mandátov, ale sľúbilo ich podporiť Sebaurčenie, radikálne a populistické hnutie známeho mladého búrliváka Albina Kurtiho, ktoré skončilo na treťom mieste s 13,52 percenta hlasov. Pravda, Sebaurčenie si kladie podmienky: kabinet nesmie privatizovať ťažobný a spracovateľský kombinát Trepča a Poštu a telekomunikácie Kosova a vláda musí zmraziť rokovania z Belehradom a vytvorenie Spoločenstva srbských občín.

Hlavne dve posledné podmienky sú absurdné, lebo ľudia z Haradinajovej a Mustafovej strany sa zúčastnili na expertnej úrovni na rokovaniach s Belehradom a na príprave dohody, podľa ktorej má vzniknúť v Kosove Spoločenstvo srbských občín. Oba politické subjekty, podobne ako Limajova Nisma podporujú euroatlantickú orientáciu krajiny, ktorej úspech je podmienený práve postupnou normalizáciou vzťahov na línii Belehrad – Priština.

Okrem toho je zrejmé, že ani PDK, ani novovytvorená formácia opozície sa nezaobídu bez podpory menšín, ktoré majú v parlamente garantovaných 20 miest – desať Srbi a desať ostatné menšiny (Bosniaci, Turci, Rómovia a ďalší). Takže všetko je vlastne iba akási predohra budúcich rokovaní o vláde. Veď konečné výsledky volieb (výraznejšie sa už sotva zmenia) budú potvrdené okolo 18. júna, potom nasleduje päť dní na posúdenie sťažností a ďalších 30 dní na zvolanie nového parlamentu a vytvorenie jeho orgánov. Až potom príde na rad vláda – dva možné pokusy o jej zloženie a schválenie. Keď budú neúspešné, prezidentka Atifete Jahjagaová vyhlási nové parlamentné voľby.

Zrejme blízko pravdy je podpredseda PDK a minister spravodlivosti Hajredin Kuçi, podľa ktorého bude pre občanov najlepšie ,,veriť inštitúciám, ústave a zákonnosti a zachovať pokoj“. Pravda s tou dôverou ľudí voči politickým subjektom je to horšie, o čom svedčí aj nízka volebná účasť – 41,54 percenta. Kosovo čakajú teraz rozličné politické hry, kalkulácie a účelové spojenectvá a nemožno ani vylúčiť, že niektoré strany, ktoré sa dnes spojili proti H. Thaçimu, pôjdu o nejaký čas do koalície s ním. Týka sa to aj samotného R. Haradinaja.

Tieň zločinov

H. Thaçi a R. Haradinaj nielenže sú vrstovníci vekom (prvý má 46 rokov, druhý tento vek dosiahne v júli), ale spája ich aj pôsobenie na veliteľských postoch v Kosovskej oslobodzovacej armáde (UÇK) v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Obaja majú nad sebou tieň zločinov – R. Haradinaj sa dokonca zodpovedal pred Medzinárodných súdnym tribunálom pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY). Oslobodili ho pre nedostatok dôkazov. Čudnou zhodou náhod však viacerí svedkovia obžaloby zomreli.

Medzinárodní vyšetrovatelia stále riešia indície o možnej Thaçiho účasti na obchodovaní s ľudskými orgánmi. Z toho hľadiska je dôležité, že kosovský parlament v apríli tohto roka schválil dvojtretinovou väčšinou utvorenie špeciálneho súdu pre posúdenie zločinov spáchaných UÇK. Bude posudzovať pôsobenie asi 130 ľudí, pričom svedkov budú vypočúvať v zahraničí.

Dôsledky vojny v Kosove v deväťdesiatych rokoch sú stále otvorenou ranou. Podľa Regionálnej komisie pre zistenie a overenie pravdy o vojnových zločinoch (REKOM), ktorá urobila menovité zoznamy obetí, v Kosove zomrelo od 1. januára 1998 do konca roku 2000 vyše 13 500 ľudí, väčšinou Albáncov. A ešte dnes je nezvestných vyše 1 700 ľudí, z toho vyše 500 Srbov. V srbskej Rudnici odkrývajú teraz spoločne srbské a kosovské orgány masový hrob asi 250 Albáncov zavraždených v rokoch 1998 – 1999. Pracujú na identifikácii prvých obetí z hrobu, ktorý sa páchatelia snažili maskovať hospodárskou výstavbou nad ním.

Určite nebude jednoduché budovanie Spoločenstva srbských občín, ktorému sa venuje šesť z 15 bodov vlaňajšej aprílovej dohody o princípoch normalizácie vzťahov, ktorú dohovorili a podpísali (schválili ju aj parlamenty oboch krajín) vtedajší srbský premiér Ivica Dačić (teraz podpredseda vlády a minister zahraničných vecí) a H. Thaçi. Očividne sa líšia pohľady na tento projekt. Právomoci spoločenstva vychádzajú podľa dohody z Európskej charty lokálnej samosprávy. V Belehrade by chceli mať z toho akúsi srbskú autonómiu v Kosove. Podľa chápania Prištiny ide skôr o zastupiteľský a konzultačný orgán s pozorovateľskou funkciou pri centrálnych orgánoch krajiny.

Najohrozenejší primátor

Všetkých bez rozdielu, či sú Albánci, Srbi alebo príslušníci iných národností, ťaží najmä chudoba, nezamestnanosť a obrovská korupcia. Nezamestnanosť od roku 2008, keď postihovala až 43 percent práceschopného obyvateľstva, klesla v ostatnom čase podľa oficiálnych štatistík na 30 percent (je najvyššia v Európe), ale podľa niektorých analytikov sa ešte stále blíži k 40 percentám. A čo sa týka korupcie, je Kosovo (podľa rebríčka Transparency International) spomedzi 177 hodnotených štátov na 111. mieste a v regióne je na tom horšie iba Albánsko. Mladého 36-ročného primátora hlavného mesta Prištiny Shpenda Ahmetiho, ktorý si zaumienil hlavne bojovať proti korupcii a nepotizmu ako hlavným prekážkam ekonomického rozvoja a právneho štátu, nie náhodou označujú za najodvážnejšieho a zároveň najohrozenejšieho primátora Európy. Iba šiesty mesiac je v primátorskom kresle a čelil už niekoľkým veľmi konkrétnym hrozbám smrťou.

Tento stav si síce uvedomujú aj vedúce politické osobnosti Kosova, ale je stále otázne, či okrem sľubov lepšieho života pod ich vedením majú aj reálne riešenia. H. Thaçi i R. Haradinaj nezávisle od seba sľubovali, že v budúcich štyroch rokoch vytvoria 200-tisíc nových pracovných miest. Podľa ekonóma Lumira Abdixhikua je to v kosovských podmienkach nedosiahnuteľný cieľ. Keby sa mal splniť, musel by hospodársky rast dosiahnuť 20 percent ročne, čo v dlhšom období nedokázali ešte nikde na svete. A tak teda zostáva Kosovo aj po parlamentných voľbách 8. júna príbehom s otvoreným koncom v politike, hospodárstve i sociálnej sfére.

Autor je publicista, ktorý sa dlhodobo venuje problematike západného Balkánu.

Ako sa volilo v Kosove

na zozname voličov bolo 1 782 454 voličov, medzi nimi 33 735, ktorí mohli voliť prvýkrát
voliči si vyberali do 120-členného parlamentu spomedzi 1 235 kandidátov
kandidovalo 30 subjektov – politických strán, hnutí a koalícii. Bol medzi nimi aj jeden nezávislý kandidát Hasan Gashi, ktorý získal 755 hlasov, čiže 0,1 percenta všetkých hlasov. Nebol na poslednom mieste – predstihol ešte štyri politické strany
volebný prah pre vstup do parlamentu je päť percent získaných hlasov v prípade politických strán a hnutí a sedem percent pre koalície
volebný prah neplatí pre poslancov národnostných menšín. Kosovskí Srbi majú garantovaných desať miest. Keby niektorá z ich strán prekročila päť percent, má právo na ďalšie hlasy ako ostatné strany. Desať miest majú zaručených príslušníci ďalších národnostných menšín: Bosniaci 3, Turci 2, spoločenstvo Rómov, Aškaliov (menšina hovoriaca albánsky, ktorá si svoj pôvod odvodzuje od Turkov a Egypťanov) a Egypťanov 4 a Gorania 1 poslanecké kreslo (Gorania sú južnoslovanský národ islamského vierovyznania žijúci na trojmedzí Kosova, Albánska a Macedónska. Je ich 13 000 v 17 dedinách v Kosove a v deviatich dedinách severného Albánska. Ešte 12 000 ich žije v iných štátoch.)
volilo sa v 38 občinách (občina je ako u nás menší okres), z toho v desiatich je srbská väčšina – v štyroch na severe Kosova a šiestich na juhu a v centrálnej časti krajiny.
srbských voličov bolo zapísaných približne 130 000. Najsilnejšia bola Srbská listina. Za jej kandidátov sa vyslovilo 29 124 voličov, čo je 4,17 % všetkých odovzdaných hlasov. Z ďalších štyroch srbských strán nezískala žiadna ani jedno percento hlasov.