Aj po desiatich rokoch platí, že pre financie Košíc sú najväčším prekliatím časy, keď im šéfoval Rudolf Schuster. Dlhy, ktoré sa vtedy naakumulovali, mesto stále spláca a popritom naráža na míny v podobe súdnych sporov. Jeden z nich možno označiť ako kauzu dvakrát preplatenej zmenky. Za úver 39 miliónov korún (po prepočte konverzným kurzom 1,3 mil. €), ktorý slúžil na splatenie dlhov za rekonšrukciu Dómu svätej Alžbety a Kaplnky svätého Michala, mesto dokopy zaplatí 2,4 milióna eur. Nielenže si totiž požičalo za nevýhodných podmienok, ale navyše doplatilo na podivné transakcie, ktoré rozbehol konkurzný správca bývalého veriteľa Košíc. Toho už policajti obvinili zo sprenevery a z falšovania verejnej listiny.
Dedičstvo exprezidenta
Koncom 90. rokov visel nad Košicami ťažký mrak kopiacich sa dlhov. Hustol aj pre často predražené služby, ktoré si mesto objednalo, no už nedokázalo splácať. Popritom rástol zástup veriteľov podieľajúcich sa na investíciách do rekonštrukcie košických budov a infraštruktúry, ktoré neboli kryté zdrojmi v mestskom rozpočte. Rozbehnutý stroj zadlžovania radnica nezastavila.
Vtedajší primátor R. Schuster so svojou Stranou občianskeho porozumenia vstupoval v parlamentných voľbách na jeseň 1998 do veľkej politiky. Kampaň si staval aj na imidži úspešného komunálneho politika, ktorý zrekonštruoval a zveľadil metropolu východu. Túto povesť si potreboval pestovať aj po úspešnom vstupe do parlamentu, keďže jeho cieľom bol Prezidentský palác. Voľby hlavy štátu boli na jar nasledujúceho roka.
Dovtedy robil magistrát všetko pre to, aby sa kopiace sa problémy Košíc neprevalili. Dlhy, ktorých splatenie nedokázal oddialiť, prefinancovával z nových krátkodobých a vysoko úročených pôžičiek. Firmy, od ktorých si objednával služby, zas chlácholil sľubmi o splatení záväzkov a prosbami o trpezlivosť. Niektorí ustupovali aj kvôli tomu, že vďaka garnitúre R. Schustera získali lukratívne a často predražené zákazky. Preto sa cítili zaviazaní a nechceli potápať štedrých mecenášov. K tejto skupine patrila napríklad spoločnosť Ekothermal 99, ktorej bolo zverené odpadové hospodárstvo.
Iní partneri mestu ustupovali kvôli snahe udržať si profesne zaujímavé referencie. K tomu sa pripájala ich neskúsenosť a viera, že mesto nemôže skrachovať. Takúto situáciu zažili na vlastnej koži aj podnikatelia vlastniaci združenie Villard, venujúce sa reštaurovaniu historických pamiatok. Keď v roku 1996 vyhrali výberové konanie na rekonštrukciu Dómu svätej Alžbety a Kaplnky svätého Michala, jeden z majiteľov združenia Vladimír Višváder v médiách vyhlásil: „Slovenský reštaurátor dostane v živote len jednu takú šancu.“ O tri roky neskôr už optimizmom nehýril. Aj napriek tomu, že mesto Villardu a Farnosti svätej Alžbety dlhovalo peniaze, ktorými sľubovalo uhrádzať rekonštrukčiu pamiatok, reštaurátori pokračovali v práci ďalej. Exteriér gotickej pamiatky stihli vynoviť do parlamentných volieb a spoliehali sa na dobré slovo magistrátu.
V čase, keď R. Schuster vyhral prezidentské voľby, bol Villard na kolenách. Musel prepustiť všetkých 30 ľudí, ktorí opravovali košické pamiatky, a jeho majitelia sa pripravovali na bankrot. V poslednej chvíli ich pred ním zachránili sľubované peniaze. Košice, v tom čase vedené primátorom Zdenkom Trebuľom, si požičali 1,3 milióna eur. Veriteľom bola spoločnosť Tory Leas, v ktorej prospech mesto vystavilo zmenku splatnú o rok neskôr.
Zdroj: fleischer
Putujúca zmenka
Z požičanej sumy mesto poplatilo dlhy za rekonštrukciu pamiatok. No ročný úver so šesťpercentným úrokom umožnil len krátkodobý nádych. Marta Vajkunyová, bývala členka reštrukturalizačného tímu, ktorý mal mesto na prelome milénia zachrániť pred hroziacim finančným kolapsom, na ručení zmenkou nevidí nič zlé. Pripomína, že Košice boli na hranici defaultu a ich dlhy predstavovali 73 miliónov eur pri 40-miliónových ročných príjmoch. Mesto muselo v tom čase splatné záväzky uhrádzať prostredníctvom nových, často krátkodobých pôžičiek.
„V tom čase by mestu nikto nepožičal bez zmenkového krytia,“ upozorňuje M. Vajkunyová a dodáva, že v meste sa zmenky emitovali ako na bežiacom páse. V rámci ozdravného režimu bolo podľa nej ošetrených viac ako 70 zmeniek. Jednu, týkajúcu sa firmy Tory Leas, sa však vyriešiť nepodarilo. Všetko totiž skomplikovali udalosti, ktoré mesto neočakávalo a ktoré vyústili do policajného vyšetrovania.
Štyri dni pred splatnosťou zmenky bol na majetok Tory Leas vyhlásený konkurz. A zmenka začala putovať. Od firmy, ktorej ju správca konkurznej podstaty predal ako prvej, skončila v rukách spoločnosti SK Kredit. S ňou sa mesto na jeseň 2001 dohodlo, že dlh 1,3 milióna eur vyrovná vystavením novej zmenky, ktorá mala byť splatná koncom toho istého roka. Pôvodná zmenka vystavená v roku 1999 tak bola skartovaná a nahradila ju zmenka s dátumom 2001 znejúca na tú istú sumu.
V tom čase už bol vymenený konkurzný správca Tory Leas, ktorého nahradila advokátka Darina Gažovská. Mesto požiadala, aby novú zmenku nepreplácalo, pretože súd napadol prevody jej predchodkyne na iné firmy. A to napriek tomu, že tento krok predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty súd predtým odobril.
Medzitým však novovystavená zmenka začala opäť putovať, až zaparkovala vo vlastníctve českej firmy Bilková. Mesto síce upozorňovalo vlastníkov zmenky, že ju nemá splácať kvôli žiadosti novej správkyne konkurznej podstaty, no nepomohlo: Bilková si začala na slovenských súdoch uplatňovať nárok na vyplatenie. Najprv vyhrala na krajskom súde, proti verdiktu sa Košice odvolali. Uznesenie Najvyššieho súdu SR v prvej polovici roka 2002 však vynieslo definitívny ortieľ. Mesto muselo za zmenku platiť. S jej majiteľom sa dohodlo na odpustení časti dlhu a v roku 2004 mu vyplatilo po prepočte zhruba 830-tisíc eur.
Druhá prehra
Kým mesto zvádzalo spory s firmou, u ktorej skončila zmenka vďaka tomu, že ju predával pôvodný správca Tory Leas, boje sa rozhoreli aj na druhom poli. Týkali sa toho, či pôvodný prevod zmenky bol v súlade s právom. Mesto opäť ťahalo za kratší koniec. Súdy postupne rozhodli, že prevod zmenky bol neprávoplatný. Na základe toho začala správkyňa konkurznej podstaty vymáhať jej plnenie.
V roku 2009 vyniesol Krajský súd v Košiciach verdikt, podľa ktorého musí mesto 1,3 milióna eur zaplatiť. K tomu sa mali prirátať úroky rátané od pôvodnej splatnosti zmenky, teda od konca roku 2000, zmenková odmena a trovy konania. Magistrát sa odvolal na Najvyšší súd SR. Neskôr návrh stiahol späť, pretože správkyňa konkurznej podstaty ponúkla mimosúdnu dohodu.
Hovorca magistrátu Jaroslav Vrábel pred dvoma týždňami TRENDU tvrdil, že návrh advokátky mestu ušetrí peniaze. To totiž vyrátalo, že v prípade prehratého sporu na Najvyššom súde SR bude musieť za zmenku spolu s príslušenstvom zaplatiť dva milióny eur. Advokát Ladislav Scholz, ktorý zastupuje mesto v spore, radných upozornil, že šanca na úspech na Najvyššom súde SR je slabá. Preto mesto prikývlo na ponuku správkyne Tory Leas, navrhujúcej vyplatiť 1,6 milióna. Košiciam dala možnosť zaplatiť v dvoch splátkach. Jednu v tomto, druhú v nasledujúcom roku.
Hlavní aktéri utajení
Zistiť stanovisko strán zainteresovaných v zmenkovej kauze bolo zložité. Primátor František Knapík upozorňuje, že mesto pod jeho vedením problém zdedilo. Dohoda uzavretá so správkyňou konkurznej podstaty Tory Leas má mestu ušetriť peniaze, ktoré mohlo stratiť v prípade prehraného súdneho sporu. TRENDU sa s D. Gažovskou v priebehu troch týždňov nepodarilo skontaktovať. Po zamestnankyni svojej právnej kancelárie odkázala, že ku kauze Tory Leas sa nebude vyjadrovať. Nezodpovedaná teda ostala aj otázka, prečo bola ochotná pristúpiť na mimosúdnu dohodu s mestom, keď si bola istá výhrou v súdnom spore.
Mesto zatiaľ nezačalo voči nikomu vymáhať škodu za to, že musí platiť dvakrát za fakticky tú istú zmenku. L. Scholz povedal, že tak bude môcť urobiť až potom, keď súdy vyrieknú ortieľ nad predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty Tory Leas Michalom Roháčom.
Ten od roku 2003 čelí obžalobe pre podozrenie zo spáchania trestných činov sprenevery a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. A to práve pre jeho aktivity súvisiace so spravovaním majetku Tory Leas. Okrem finančne väčšieho prípadu machinácií so železničnými vozňami pre vlaky InterCity sa mal trestného činu podľa vyšetrovateľov dopustiť aj v prípade košickej zmenky.
V spolupráci so súdnou tajomníčkou na Krajskom súde v Košiciach Zuzanou K. mal spreneveriť ďalší majetok spoločnosti. A to tak, že zamestnankyňa súdu mala vydať falošné opatrenie Krajského súdu v Košiciach, v ktorom súd súhlasí s predajom pohľadávok Tory Leas. Následne správca predal pohľadávky v hodnote približne 8,5 milióna eur firme Weissberger. V tomto balíku sa mala nachádzať aj zmenka ku Košiciam.
Súdy ešte o vine M. Roháča nerozhodli. TRENDU sa jeho stanovisko ku kauze košickej zmenky, ako aj obžaloby, ktorá bola voči nemu podaná, nepodarilo zistiť. Podľa internetu stále figuruje v zozname advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Telefónne čísla, ktoré sú v ňom uvedené, sa nepoužívajú. Takisto sa nedá zastihnúť ani v mieste sídla právnickej kancelárie.
Foto - Ivan Fleischer
Bezplatný celý eTREND, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND
