EÚ hovorí o „oslobodení“ strednej a východnej Európy, ako aj balkánskych krajín, od ruského plynu, no skeptici dvíhajú varovný prst.
Zvýšenie dovozov plynu z Azerbajdžanu má takisto svoju cenu – zvýšenú závislosť od krajiny zapojenej do konfliktu a škandálov súvisiacich s úplatkami a korupciou v Európe, píše Euractiv.
V sobotu došlo k spusteniu prepájajúceho plynovodu spájajúceho Grécko a Bulharsko. Podujatia sa zúčastnila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej bude vďaka tomuto prepájajúcemu článku do Sofie a regiónu prúdiť viac plynu. Nový plynovod „zásadne mení situáciu“ a región „oslobodil od Ruska“, povedala šéfka Komisie.
Nebezpečný precedens
Skeptici varujú pred rizikami spojenými so zvýšenou závislosťou od krajiny s históriou úplatkov a korupcie.
Česká europoslankyňa Markéta Gregorová má pochybnosti, pokiaľ ide o memorandum o zvýšení dodávok plynu podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom. Podľa nej by sa blok mal poučiť zo svojej predchádzajúcej skúsenosti s Ruskom, a nie prehlbovať svoju závislosť od diktátorstva.
Spomínaná dohoda o dovoze plynu počíta s dlhodobou spoluprácou bez časového ohraničenia a chýba jej akýkoľvek kontrolný mechanizmus. Gregorová ju teda nazvala „nebezpečným precedensom“.
Fidanka McGrathová z neziskovej organizácie Bankwatch pre Euractiv povedala, že človek musí spochybňovať uvážlivosť Európskej komisie a štátov EÚ, keď sa závislosť od utláčateľského režimu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý navyše rozpútava vojny, snaží nahradiť zvýšenou závislosťou od autoritárskeho a bojachtivého Azerbajdžanu.
Organizácia takisto poznamenala, že azerbajdžanský plyn pre svoje napojenie na ruskú spoločnosť Lukoil nie je skutočnou alternatívou k ruskému plynu.
Sporná dohoda
O porušovaní ľudských práv sa v súvislosti s Azerbajdžanom hovorí často, no za spomenutie stoja aj jeho problémy s korupciou.
V roku 2017 schválila Komisia dohodu medzi Maltou a Azerbajdžanom, na základe ktorej by maltskí daňovníci ročne prišli o desiatky miliónov eur. Vyplynulo to z uniknutých dokumentov, vyšetrovaniu ktorých sa venovala zavraždená maltská novinárka Daphne Caruanová Galiziová.
Na základe zmluvy v hodnote viac ako jedna miliarda eur by Malta ďalších desať rokov dovážala plyn od štátom vlastnenej azerbajdžanskej spoločnosti SOCAR za dvojnásobok trhovej ceny. Maltská polícia aj syn zavraždenej novinárky veria, že motív atentátu na Caruanovú Galiziovú súvisel s jej vyšetrovaním tejto zmluvy.
Nadácia Daphne Caruanovej Galiziovej na margo dohody EÚ s Azerbajdžanom pre The Shift News povedala, že rozhodnutie EÚ uvaliť sankcie na Rusko a potom podpísať dohodu s ďalším štátom, na čele ktorého je kleptokrat, je pochybné. Svoje tvrdenie zdôvodňuje tým, že dohoda čiastočne nahrádza energetickú závislosť od jedného kleptokratického štátu dlhodobou závislosťou od druhého takéhoto štátu.
Maltská predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová si myslí, že EÚ by sa vo svojom hľadaní plynových partnerov mala od autokratických režimov držať ďalej.
Korupčná schéma
Na históriu azerbajdžanských úplatkov sa však treba pozerať aj v súvislosti s vyšetrovaním z roku 2017. Sieť investigatívnych novinárov OOCRP v spolupráci s mnohými európskymi médiami odhalila, že v rozmedzí rokov 2012 až 2014 vláda v Baku poslala do Európy takmer tri miliardy dolárov, aby si tu kúpila podporu a napravila si týmito špinavými peniazmi povesť, píše Euractiv.
Súčasťou korupčnej schémy boli politici z Nemecka, Slovinska, Bulharska, Belgicka, Talianska, Dánska, Estónska, Maďarska a Spojeného kráľovstva. Takisto aj členovia Parlamentného zhromaždenia Rady EÚ a údajne aj organizácia UNESCO.
Ďalšie dôležité správy
