Koronavírus patrí medzi vírusy, ktoré mutujú – menia svoju štruktúru – pomerne pomaly. Genóm vírusu obsahuje približne 30-tisíc báz, z ktorých sa v priemere zmenia dve za mesiac. Ide o polovičné tempo zmeny oproti chrípke a štvrtinové oproti HIV.

Pomocou zmien genómu vedia vedci zistiť, odkiaľ vírus pochádza. Napríklad, podľa nedávnej štúdie až 80 percent populácie Veľkej Británie je zasiahnutých mutáciou vírusu pochádzajúcej zo Španielska z júna a júla tohto roka. Práve táto mutácia má stáť za druhou vlnou epidémie.

Väčšina mutácií nemení správanie sa vírusu, avšak niektoré môžu spôsobiť zmeny v prenose infekcie, ako aj v komplikácii choroby. A práve takouto zmenou sa mohla stať aj mutácia, ktorú potvrdilo Dánsko.

Dánske norky

Netopiere a hlodavce sú veľkými šíriteľmi vírusov. Žijú totiž v skupinách podobných tým ľudským, kde sa vírusom dobre darí. Prenos vírusov zo zvierat na ľudí je častý a stojí za mnohými chorobami.

Existuje však aj prenos opačný – z infikovaného človeka na zviera. Až donedávna boli zistené iba ojedinelé takéto prípady u mačiek či psov. Počas leta sa však objavili prípady prenosu z ľudí aj na norky, chované v zajatí. Experiment sa vykonal v Holandsku, kde sa zistilo aspoň päť prenosov vírusu z človeka na zviera.

Úplne nový rozmer dostala situácia na konci októbra na dánskych norkových farmách. Tam sa nielen vírus preniesol z človeka na norku, ale na norke zmutoval a zmutovaný vírus nakazil ďalších ľudí. Norky sa stali prvými zvieratami, pri ktorých sa potvrdil prenos covidu z človeka na zviera a späť.

Kým v Holandsku sa výskyt nákazy prejavil na 40 farmách, v Dánsku už na vyše 200. V súčasnej dobe je potvrdených najmenej 12 Dánov, ktorí trpia novým zmutovaným koronavírusom pochádzajúcim od noriek.

Hoci priebeh choroby je u nich zatiaľ mierny, dánske úrady ostali vystrašené, keďže liečba týchto ľudí nereaguje na bežnú terapiu protilátkami. Ukazuje sa tak, že u noriek zmutoval koronavírus takým spôsobom, že zmenil svoje povrchové proteíny, čo môže mať významný efekt na šírenie ochorenia.

„Kvôli objaveniu zmutovanej infekcie u noriek, ktorá oslabuje schopnosť tvoriť protilátky, bolo potrebné razantné konanie. Je potrebné usmrtiť všetky norky,“ vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Oslabené vakcíny

Existuje viac ako sto kandidátov vakcín, ktoré sa nachádzajú v rôznych fázach klinického skúšania. Počet vakcín je veľký, pretože existuje šesť typov – spôsobov, ako dostať do tela informáciu, ktorá vybudí imunitnú reakciu tela. V konečnom dôsledku je cieľom, aby si telo začalo vytvárať protilátky.

Ak je však dánska mutácia koronavírusu významne odlišná od tej existujúcej, môže to byť zásadný problém pre mnohé vakcíny, ktoré sú zamerané na využitie informácií z prevládajúceho vírusu. Dánski vedci našli sedem mutácií povrchových proteínov nového koronavírusu, z toho jednu zásadnú. Povrchové proteíny zabezpečujú prenos vírusov.

„Skutočnou obavou je fakt, že zmeny v povrchových proteínoch by mohli zvýšiť infekčnosť vírusu alebo dokonca rozšíriť rozsah hostiteľov, čo by znamenalo, že by sa mohli nakaziť aj ďalšie živočíšne druhy,“ hovorí pre WSJ Joanne Santiniová, profesorka mikrobiológie z University College London.

Z noriek by sa choroba mohla pomerne rýchlo rozšíriť na zajace či líšky. Aj to je dôvod, prečo Dánsko, najväčší exportér noriek na svete, rozhodol o ich plošnom usmrtení. Stalo sa tak aj v Holandsku a Španielsku, na slovenských chovoch sa situácia monitoruje.

Svetová hrozba

Zďaleka však nejde iba o zvieratá. U noriek mohla vzniknúť úplne nová mutácia, ktorá má potenciál zasiahnuť nielen výrobu vakcín, ale byť ešte nákazlivejšia ako tá súčasná.

„V najhoršom prípade sa pandémia reštartuje, tentokrát v Dánsku,“ obáva sa hlavný dánsky epidemiológ Kaare Molbak. Aj to je dôvod, prečo krajina zavádza v dotknutých oblastiach lockdowny. 

Dobrou správou ale je, že výhradným cieľom akéhokoľvek vírusu je replikovať sa tak veľa, ako sa len dá. Patogény sa stávajú viac infekčné, no menej smrteľné. Aby si zachovali svoj hlavný cieľ – maximalizovať svoje šírenie – nedáva príliš veľký zmysel svojho hostiteľa usmrtiť.

Tou zlou správou je, že nové mutácie koronavírusu prinesú nemožnosť ho rýchlo poraziť. Je možné, že koronavírus skončí ako vírus prechladnutia, s ktorým sa budeme musieť naučiť žiť. Žiadna vakcína nebude stopercentná a jej účinok bude krátkodobý.

To vyvoláva veľké otázky ohľadom optimizmu, že na jar prídu nové vakcíny, ktoré umožnia návrat k normálnemu životu. A taktiež otázky ohľadom viery, že tvrdé epidemiologické opatrenia sú iba dočasné. Naopak, treba začať počítať s variantom, že koronavírus tu bude, takpovediac, večne.

Ľudstvo si teda bude musieť nájsť spôsob, ako s koronavírusom žiť tak, aby si pri boji s ním nezničilo ekonomiku.