Druhý pilot zrúteného airbusu nemeckých aeroliniek Germanwings, ktorý podľa francúzskych vyšetrovateľov v utorok zámerne naviedol lietadlo k nárazu do horského masívu, o svojej údajnej psychickej chorobe takmer nehovoril. V rozhovore pre sobotňajšie vydanie nemeckého denníka Bild to vyhlásila pilotova bývalá dlhoročná priateľka. Ako uviedla, v minulosti povedal, že raz urobí niečo, čo zmení celý systém a že každý bude poznať jeho meno.

Práve na túto vetu si žena spomenula, keď sa dozvedela o leteckom nešťastí, ktoré neprežil nikto zo 150 ľudí na palube. Podľa Bildu je Maria, ako sa volá údajná bývalá priateľka 27-ročného pilota Andreasa Lubitza, letuška a pár spolu vlani päť mesiacov spoločne lietal.

O dôvode rozchodu povedala, že bolo stále viac očividné, že má problémy. „Vždy sme sa bavili veľa o práci, a to sa stával niekým iným,“ povedala s tým, že kritizoval pracovné podmienky v leteckej spoločnosti, okrem iného nízky plat, strach o práci a prílišný tlak.

Ak Lubitz lietadlo skutočne naviedol na pád, tak to podľa Marie urobil preto, že vedel, že jeho zdravotné problémy mu neumožnia splniť jeho veľký sen, a to stať sa v Lufthanse kapitánom a lietať na diaľkových trasách.

Pred ostatnými vraj dokázal svoje pocity skrývať. O svojej chorobe podľa Marie veľa nehovoril, len spomínal, že sa lieči na psychiatrii. V noci sa vraj budil kvôli nočným morám a zo spánku kričal „zrútime sa“.

Vyšetrovatelia, podľa ktorých haváriu airbusu vo francúzskych Alpách zámerne spôsobil, neuviedli, čo si liečil. Povedali len, že nájdené dôkazy, napríklad roztrhaná neschopenka platná aj na osudný deň, svedčí o tom, že chorobu pred leteckou spoločnosťou tajil.

Neschopenku mal vraj Lubitz vypísanú naposledy na 19. až 26. marca. S lietadlom narazil do hôr v utorok 24. marca.

Francúzske médiá v sobotu uviedli, že Lubitz z detstva veľmi dobre poznal kraj, kde sa ním riadené dopravné lietadlo zrútilo. Spoločne s rodičmi a ďalšími členmi leteckého spolku z domovského Montabauru chodievali na juh Francúzska, kde trávili prázdniny lietaním na vetroňoch. Francis Kefer z letiska v Sisterone televíznej stanici iTele povedal, že Lubitz chodieval do Francúzska v rokoch 1996 až 2003.

Expertov čaká dlhá a zložitá identifikácia obetí

Od utorkového pádu lietadla typu Airbus 320 sa vyšetrovatelia snažia zozbierať čo najviac častí a predmetov, ktoré by im umožnili identifikovať telá obetí.

Vzhľadom na stav telesných pozostatkov však policajtov, vyšetrovateľov a ďalších odborníkov čaká dlhá a neľahká úloha, napísala v sobotu agentúra AFP s odvolaním sa na predstaviteľa francúzskej polície zodpovedného za vyšetrovanie katastrofy.

„Letecká katastrofa spôsobila veľké poškodenia obetí a nenašli sme ani jediné telo nepoškodené. Pozbierali sme časti tiel a biologický materiál,“ povedal plukovník Patrick Touron, zástupca riaditeľa kriminálneho ústavu národnej polície.

Z jeho sobotňajšieho vyhlásenia jasne vyplýva, že identifikácia tiel 150 obetí z lietadla bude zložitá.

Prvým problémom je samotný terén, kde sa nešťastie odohralo. „Sú tu kamenisté svahy so sklonom 40 až 60 stupňov. Niektoré časti pátrania bolo treba odvolať vzhľadom na terén, kde hrozia skalné zosuvy, čo predstavuje riziko pro policajtov pracujúcich na mieste nešťastia. To je dôvod, prečo sú vyšetrovatelia neustále sprevádzaní vysokohorskými policajtmi, ktorí ich istia pomocou lán,“ dodal.

Nájdené pozostatky obetí sú vrtuľníkmi prepravované do laboratória, ktoré si polícia vytvorila v mestečku Seynes vzdialenom asi 10 kilometrov od miesta nehody. V ňom sa polícia snaží z pozostatkov získať maximum informácií.

V laboratóriu, ktorého presnú polohu polícia utajuje, pracuje asi 50 súdnych lekárov, dentistov a policajtov na identifikácii obetí. „Zmobilizovali sme policajných technikov podieľajúcich sa bežne na vyšetrovaní zločinov, aby sme mohli vrátiť telá obetí ich blízkym v čo najkratšom čase,“ povedal P. Touron.

V podobných situáciách, keď sú telá natoľko poškodené, môže byť užitočný akýkoľvek prvok nájdený vyšetrovateľmi na mieste katastrofy: zubné otlačky, šperky, doklady či otlačky prstov.

„Pri podobných katastrofách sa 90 percent identifikácií robí podľa zubných záznamov,“ spresnil P. Touron. „Je to presný identifikačný prvok aj prípade tiel, ktoré sú po páde značne poškodené.“

V laboratóriu už odborníci pracujú podľa bežne zavedených postupov v podobných prípadoch, ako je vyžiadanie zubných kariet obetí od ich stomatológov či odobratie vzoriek DNA od príbuzných pasažierov zo zrúteného lietadla.

„To, čo je v tomto prípade neobvyklé, je skutočnosť, že na cestu na miesto nešťastia potrebujeme vrtuľníky, že musíme mať neustále pri sebe skúsených horolezcov, ktorí vyšetrovateľov istia, a že aj nájdené pozostatky a ďalšie časti putujú do laboratória vrtuľníkmi,“ dodal P. Touron.