Upratovanie vo verejných financiách sa po voľbách stalo logicky prioritou číslo jeden. Kombinácia recesie, predvolebného uvoľnenia a alibistického prístupu predchádzajúcej vlády viedla k výsledku, z ktorého sa štát bude vyhrabávať roky. Opatrenia zamerané proti prekročeniu rozpočtových plánov vláda zúžila na zamlčiavanie skutočného stavu, a to aj za cenu porušenia nastavených pravidiel. No uhádnuť, čo sa vo verejných financiách deje, nebolo veľké umenie. Úloha novej vlády preto znela: zistiť a spacifikovať. Prvá časť bola otázkou dní, druhá je výzvou na roky. Ten budúci bude prvý, keď bude zodpovedať za celoročnú bilanciu. Z hľadiska výsledkov verejných financií to bude rok po najhoršom roku.
Hľadá sa koncepcia
Fiškálnym cieľom je dostať rozdiel medzi výdavkami a príjmami pod päť percent HDP. Na tento rok sa ráta so schodkom 7,8 percenta HDP po vlaňajších ôsmich percentách. Lepší výsledok má v roku 2011 zabezpečiť séria opatrení od zvýšenia daní a odvodov po skresanie mzdových výdavkov vo verejnej správe. A tiež rast hospodárstva so slušnou šancou byť najrýchlejší v EÚ. Ten umožní, aby si vláda mohla dovoliť zvýšiť výdavky, hoci tvrdí, že časť vymazaného schodku dosiahne šetrením. Čomu kabinet hovorí úspory, je v skutočnosti spomalenie rastu výdavkov oproti predchádzajúcemu strednodobému plánu. Zrýchľovanie rastu výberu daní a odvodov zasa nazýva konsolidáciou na príjmovej stránke rozpočtu.
Minister financií Ivan Mikloš sa spočiatku odhodlával vhupnúť do konsolidácie verejných financií expertne, ba až akademicky. Z jeho úst i z úst iných predstaviteľov rezortu financií bolo počuť citácie z odporúčaní medzinárodných organizácií alebo prác ekonómov o tom, ako má správne namiešaný kokteil ozdravovania verejných financií vyzerať. Jedna zo zásad, ktorú si osvojili, hovorí, že sa bude viac a správne šetriť a menej peňazí sa získa zvýšením daní a odvodov.
Tento typ konsolidácie sa podľa výskumov ukazuje ako najefektívnejší, s najmenšími vedľajšími škodami pre hospodárstvo, a udržateľný. No dodržať predstavu sa úplne nepodarilo. Napokon aj tvorcovia konceptu uznali, že už brali takmer hocijaké riešenie, ktoré bolo pre všetky strany schodné a zaručilo aspoň nejaký výsledok. Pod tlakom času a politických vyjednávaní sa dal dokopy mix, vďaka ktorému sa niečo ušetrí a získa sa viac na daniach a odvodoch.
Po schválení rozpočtu zostal sľub, že budúci rok bude rokom, keď sa nad verejnými financiami začne uvažovať koncepčnejšie. Ďalšie prijaté opatrenia majú viac zohľadňovať to, že konsolidácia musí pokračovať, no zároveň výraznejšie umožniť rozvojové programy ministerstiev. Tie sa však predsa len budú musieť prispôsobiť priorite štvorročného plánu vlády v oblasti verejných financií. Úloha znie stlačiť fiškálny schodok pod tri percentá HDP do roku 2013. Budúci rok sa ukáže, čo všetko bude vláda ochotná obetovať za tento zámer. Pravdepodobnosť, že sa jej ho podarí dosiahnuť, je pri súčasných odhadoch vývoja ekonomiky celkom slušná.
Vyjasniť predstavy
Prvý polrok sa bude vyhodnocovať, ako správne boli prepočty ministerských analytikov o tom, koľko peňazí sa ušetrí či navyše vyberie v prostredí so zmenenými podmienkami. Reč je najmä o zmenách sadzieb daní a nových daňových a odvodových pravidlách. Podľa týchto výsledkov a vývoja ekonomiky sa bude rozpočtová politika postupne dolaďovať.
No budúci rok by na rad mali prísť aj koncepčné otázky a dlhodobé opatrenie. Bude čas, aby rezort financií začal zjasňovať predstavu o mechanizmoch, ktoré majú dozerať na to, ako politici narábajú s výkazníctvom vo verejných financiách, a formulovať riziká, o ktorých oni verejne nehovoria. Reč je o inštitúcii, ktorá by sa mala hlbšie zaoberať kontrolou hospodárenia verejnej správy a nepodliehať priamemu politickému tlaku.
Jediná ako-tak nezávislá inštitúcia s dostatočným aparátom na podobnú prácu je Národná banka Slovenska. Tá však z takejto funkcie rezignovala. Okrem niekoľkých situácií, keď guvernér vyjadril opatrný názor na niekoľko krkolomných kúskov vlády, zostala na slovenské pomery kolosálna finančná inštitúcia bez názoru na fiškálnu politiku. Na pláne je tak zriadenie fiškálnej rady.
Myšlienka, že by mala aj nejaké skutočné kompetencie, napríklad pri schvaľovaní rozpočtu vo vláde, zomrela skôr, ako vôbec uzrela svetlo sveta. No mala by mať dostatočný prístup k dátam a analytickú kapacitu, aby dokázala zreteľne a zmysluplne komentovať rozpočtovú politiku vlády a verejných inštitúcií. Samozrejme, nezaujato. Najzaujímavejším prvkom pri debate o fungovaní fiškálnej rady preto bude jej personálne obsadenie a spôsob, akým sa bude zabezpečovať. Ak má mať inštitúcia zmysel, musí byť politikom vzdorná. Najmä voči tým, ktorí nebudú mať problém obchádzať pravidlá, ktorých cieľom je odhaľovať jej zámery nedodržať vlastné plány. Tak, ako to bolo možné zažiť pred poslednými voľbami.
Ďalšou témou politikov a ekonómov bude komplexná reforma daňového a odvodového systému. Koncepcia odvodového bonusu dostane niekoľko ideových konkurentov zo strany tímu ministra financií. Kombinácia odborných názorov, politickej samoľúbosti a rozličných hodnotových zameraní sľubuje bohatú debatu.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
