Takmer polovica budúcoročného rozpočtu je vyčlenená na štyri kľúčové verejné politiky, ktorými sú sociálna a environmentálna oblasť, vzdelávanie a zdravotníctvo, pričom vo všetkých vníma Najvyšší kontrolný úrad významné riziká.
Dôchodkové zaťaženie
Významným rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií je aktuálne nastavenie dôchodkového systému. Výdavky na penzie dosiahnu na budúci rok rekordných viac ako desať miliárd eur, pričom štát bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu sumou 2,75 miliardy.
Na vyplatenie 13. dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur. NKÚ považuje za nevyhnutné adresnejšie nastavenie kritérií ich vyplácania. Výrazným zaťažením rozpočtu sú aj predčasné penzie. Náklady v tejto oblasti budú takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úroveň 560 miliónov eur.
Kritické rezorty
Pre zdravotníctvo je vyčlenených takmer desať miliárd eur, čo je navýšenie o 7,8 percenta. Úrad tiež opakovane upozorňuje, že 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pričom takmer polovicu z toho predstavuje dlh voči Sociálnej poisťovne.
V oblasti školstva NKÚ pripomenul neplnenie vládnych záväzkov o každoročnom raste platov zamestnancov. V roku 2024 sa nevalorizovali učiteľské platy a nebudú zvýšené ani v roku 2025. V praxi dokonca hrozí ich pokles o takmer päť percent.
Rastúce riziko chudoby
Novým významným rizikom je podľa kontrolného úradu nárast miery chudoby alebo sociálneho vylúčenia, a to najmä v regiónoch východného a stredného Slovenska. Cieľom vlády je znížiť úroveň sociálneho vylúčenia na 13,6 percenta v roku 2030, kým v súčasnosti je miera rizika chudoby na úrovni 17,6 percenta, čo je viac ako pred desiatimi rokmi.
Problémy eviduje NKÚ aj v eurofondoch. Aj napriek zjednodušeniam v aktuálnom programovom období je ich čerpanie ešte pomalšie ako v minulosti. Slovensko z nich môže získať viac ako 12,8 miliardy eur, reálne ale dokázalo do jesene tohto roka vyčerpať len 150 miliónov eur, teda 1,2 percenta alokácie.